Blog
Z každého podujatia vám prinášame zhnutie hlavných myšlienok, videozáznam a krátky zostrih.

Ako je možné, že milióny Rusov neveria invázii svojej krajiny na Ukrajinu a obhajujú Vladimira Putina? Ako pracuje mašinéria ruskej mediálnej propagandy a v čom sa fungovanie štátnych mediálnych kanálov líši od tých na Slovensku či Európskej únii?

Médiá ako nástroj propagandy

Členské krajiny Európskej únie sa 2. marca v rámci balíka vojnových sankcií rozhodli na svojom území zablokovať prístup k štátom vlastneným dezinformačným médiám – televízii RT (predtým Russia Today) a agentúre Sputnik, ktoré sú podľa stanoviska únie nápomocné pri presadzovaní a podpore ruskej agresie proti Ukrajine. Prečo nedošlo k tomuto kroku už skôr? Podľa Dominika Hajdu, analytičky Centra pre demokraciu a odolnosť GLOBSEC, prišiel tento krok neskoro. „Vnímam to len ako symbolický krok, kedy Európska únia konečne priznala, že Rusko voči nám vedie informačnú vojnu už veľa rokov a teraz sa do nej konečne zapájame aj my,“ dodala.

Práve štátne médiá sú v Rusku hlavnou arénou politickej propagandy a sociálne siete poskytujú skôr slobodnejšiu platformu. Mnoho ľudí v krajine nemá prístup k internetu, takže rádio a televízia sú ich jediným zdrojom informácií. Preto sa podľa Vladimíra Šnídla, novinára Denníka N, nemôžeme diviť, že nevidia, čo sa okolo nich naozaj deje. „Je aj časť Rusov, ktorá s tým nesúhlasí, ale bojí sa. Dnes im hrozí 15 rokov väzenia, ak povedia čokoľvek v rozpore s oficiálnou líniou Kremľa,“ vysvetlil Vladimír Šnídl.

Ako dlho dokáže vláda manipulovať občanov vďaka propagande? Podľa Tomáša Kriššáka, odborníka na informačnú bezpečnosť z Gerulata Technologies, to môže trvať roky. „Pozrime sa na Severnú Kóreu, kde niekoľko generácií jedného klanu dokáže držať krajinu v nevedomom stave o tom, čo sa deje v okolitom svete,“ uviedol. Rusko je podľa neho na tom podobne. Od VOSR až po revolúciu sa tam udržal režim, ktorý bol schopný veľmi pevne regulovať priestor a je vidieť, že Vladimir Putin so svojimi skúsenosťami z tajnej služby a s neskrývaným cieľom vybudovať takéto autokratické impérium, ktoré by šlo v šľapajach ZSSR, realizuje to isté, akurát v úplne inom technologickom prostredí. Štát má schopnosť kontrolovať internet, ale najmä najdôležitejšie médium – televíziu.


Do zahraničia cez sociálne siete

Ruská propaganda sa veľmi úspešne šíri aj za hranice, kde si krajina vďaka nej získava na svoju stranu množstvo lojálnych obhajcov a podporovateľov. Deje sa tak najmä vďaka sociálnym sieťam, ktoré sú v súčasnosti pre veľkú časť populácie aj u nás jediným zdrojom informácií.

Na Slovensku pôsobí viacero aktérov, ktorí cez sociálne siete a ekosystém dezinformačných portálov a webov šíria ruský naratív. Všetky tieto zdroje podľa Tomáše Kriššáka kontinuálne vytvárajú subkultúru, ktorá je Rusku a jeho propagande veľmi lojálna. Čiže vplyv propagandy na Slovensku je drvivý a funguje na veľmi podobných príbehoch, ktoré sú podávané v Ruskej televízii. A to o vykresľovanie Ruska ako niečoho dokonalého, čistého, naopak, Západu ako niečoho skazeného. A tiež rôznymi vyhrážkami či hrozbami ako útok jadrovými zbraňami či vojenskou superioritou. Rusko malo stroj propagandy rozbehnutý už pred inváziou na Krym pred deviatimi rokmi a odvtedy v tom pokračuje.

Sociálne siete sú ako oheň – dobrý sluha, ale zlý pán. „Fungujú na tom, aby sme na nich trávili, čo najviac času. Algoritmy nám preto podsúvajú iba to, čo vyhodnotia, že nás na nich udrží bez ohľadu na to, či je to pravdivé alebo dôležité,“ povedal Vladimír Šnídl a dodal, že ľudia prišli na sociálne siete nepripravení. Nevedia sa orientovať v informačnom chaose, pretože ich to nikto nenaučil.

Práve preto je podľa Dominiky Hajdu dôležité, aby sa s tým na európskej úrovni niečo urobilo. „Je potrebné nastaviť silné pravidlá pre sociálne siete, ktoré sú jedným z kľúčových informačných zdrojov pre obrovské množstvo ľudí. Tak, ako máme regulovanú televíziu a rádio, kde je presne vymedzené, kto a čo môže komunikovať,“ vysvetlila. Sociálne siete zatiaľ takejto regulácii nepodliehajú. „Napríklad ľudia, ktorí majú státisíce sledovateľov, čo je viac ako naše televízie, majú absolútnu slobodu v tom, čo môžu na sociálnych sieťach hovoriť. Preto je veľmi dôležité nastaviť pravidlá a, samozrejme, aj zodpovedajúce sankcie,“ myslí si Dominika Hajdu.


Kto ho zastaví?

Čo by bežných obyvateľov Ruska primälo otvoriť oči a postaviť sa proti konaniu svojho prezidenta Vladimira Putina? Hostia diskusie sa zhodli na tom, že vojna to nie je. Zúfalá ekonomická situácia by podľa nich mohla vyhnať ľudí do ulíc, no otázne by bolo, ako by nevyspytateľný režim Vladimira Putina na takéto protesty reagoval. „Vidím tam ešte priestor na zostrenie brutality režimu,“ uviedla Dominika Hajdu a opäť uviedla ako príklad Severnú Kóreu.

Rusko podľa Tomáša Kriššáka inváziou na Ukrajinu odhalilo karty a Západ si naplno uvedomil, že je to teroristický štát, ktorý pácha genocídu. Podľa neho je to podobný moment ako po druhej svetovej vojne, kedy si Západ uvedomil, že Rusi bojovali proti Hiltlerovi len preto, aby pokračovali v aktivitách, ktoré viedli k nastoleniu studenej vojny. Takže Európa zostala rozdelená a ku krajinám, ktoré oslobodili, sa správali ako k svojim dŕžavám.

 

Video z diskusie: https://www.facebook.com/cafeeuropa.sk/videos/337781705088087

 

Článok vznikol na online podujatí „Ako sa vytvára mediálna diskusia v Rusku a vo svete?“, ktoré 13. mája 2022 zorganizovalo Zastúpenie Európskej komisie na Slovensku. S Romanom Naništom diskutovali Dominika Hajdu, analytička z Centra pre demokraciu a odolnosť, GLOBSEC, Tomáš Kriššák, odborník na informačnú bezpečnosť, Gerulata Technologies a Vladimír Šnídl, novinár Denníka N.

Pin It

Prihláste sa na odber noviniek Café Európa