Blog
Z každého podujatia vám prinášame zhnutie hlavných myšlienok, videozáznam a krátky zostrih.

 Prinesie energetická kríza a vojna na Ukrajine prehodnotenie postoja voči atómovej energii?

Je vojna na Ukrajine hrozba alebo príležitosť pre zelenú energetiku Európskej únie? Prinúti obmedzenie dodávok lacného ruského plynu štáty investovať do ekologickejších energetických alternatív alebo sa v záujme tlmenia rapídneho zdražovania obrátia k existujúcim, menej zeleným zdrojom? Moderátorka a zakladateľka Climate Conference Slovakia Daniela Piršelová otvorila túto citlivú a historicky kontroverznú tému výrokom hosťky Daniely Drábovej: „Jadrová energia v nás vyvoláva dojem, že vďaka nej získavame schopnosti, ktoré by sme ako ľudstvo v princípe ani získavať nemali.“ Jadrová energia nám dáva miliónkrát mocnejší zdroj, ktorý môžeme využívať a je len na nás, či v neprospech ľudstva alebo naopak.

 

Vojna ako nový aspekt debát o jadrovej energetike

Podľa Dany Drábovej, vedúcej českého Štátneho úradu pre jadrovú bezpečnosť, je jadrová energia najkoncentrovanejšou formou energie vo vesmíre, vďaka čomu nám poskytuje veľmi dobrý zdroj pre uspokojovanie energetických potrieb súčasnosti. S týmto názorom súhlasí aj novinár a spisovateľ Jakub Filo. Ak ju však verejnosť neakceptuje, ako napr. v Nemecku, politická reprezentácia nebude mať inú cestu, ako náš dopyt po energii zabezpečiť z iných zdrojov. Pavol Široký, environmentálny analytik z Inštitútu environmentálnej politiky, dodáva, že „jadrová energetika je síce nízkoemisná, ale iba z hľadiska emisií skleníkových plynov“. Z hľadiska vplyvov na životné prostredie, špeciálne pri tvorbe rádioaktívnych odpadov, ju ale za takú považovať nemôžeme. Preto je dôležité viac komunikovať s verejnosťou a transparentne ukázať, že bezpečnosť pri tomto zdroji je, i keď aktuálna situácia na Ukrajine nám okrem určitého rizika havárií odhaľuje nové nástrahy v podobe zneužitia jadra ako nástroja vojenského vydierania, ktoré sme si v uplynulých rokoch neuvedomovali. Aj keď nám môže jadrová energia pomôcť sanovať energetickú spotrebu v prechodnom období, Jakub Filo ju z dlhodobého hľadiska nevníma ako energiu budúcnosti a uzatvára, že „ak sa nám nepodarí klimatickú krízu riešiť, jadrová energia môže prinášať čoraz viac konfrontácií, kedy môže byť jadro zneužívané“.

 

Rozporuplnosť pri téme jadra

Závislosť na fosílnych zdrojoch je už neúnosná a nielen Európa smeruje k vyššiemu využívaniu obnoviteľných zdrojov. Do roku 2030 máme znížiť emisie o minimálne 55 % a do roku 2050 sme sa zaviazali dosiahnuť celkovú uhlíkovú neutralitu. Čoraz viac sa ale objavujú názory, že to v prechodnom období bez jadra nedáme. „Pokiaľ si chceme zachovať súčasnú kvalitu života, zbaviť sa fosílnych palív do miery rozumne rozsažiteľnej je žiaduce, ale vôbec nie jednoduché“, konštatuje Dana Drábová. Preto by sme nemali zavrhovať žiadne zdroje, vrátane jadrovej energie, ktoré nám môžu pomôcť znížiť závislosť na fosílnych palivách, nakoľko ich emisie sú oproti tým z fosílnych zdrojov na oveľa nižšej úrovni. Ako však objasňuje Pavol Široký: „Jadrová energetika pokrýva len okolo 3 - 4 % všetkých potrieb spoločnosti (elektrina, doprava, teplo a i.), pričom obnoviteľné zdroje už 12 %.“ Zároveň ale uznáva, že aj napriek trendom vo vývoji v energetike, to zatiaľ bez jadra nepôjde. I keď štatisticky prekročila produkcia elektriny z obnoviteľných zdrojov tú z jadra o takmer 13 %. To, že obnoviteľné zdroje teda nemôžeme brať ako doplnkové, dokazujú aj čísla investícií do jednotlivých zdrojov energií. Bez určenia si priorít, či majú byť náhradou za fosílne palivá obnoviteľné zdroje, alebo jadro a do čoho z toho ideme investovať, to podľa Jakuba Fila nepôjde. A aj keď to z hľadiska budúcich rizík vidí sám v neprospech jadra, uznáva, že do procesu prechodu na obnoviteľnú energiu vstupujú ďalšie premenné ako náročnosť investícií, rýchlosť budovania nových zdrojov a ich zapájanie. „Preto nám dnes jadro ponúka akýsi vankúš, objemový aj časový, aby sme mohli postupne intenzívne vypínať práve tie fosílne zdroje“, uzatvára Jakub Filo.

 

Politické rozhodnutia na úkor klímy?

V otázke jadra sledujeme medzi členskými štátmi EÚ odlišné postoje. Časť, ktorá je viac závislá od fosílnych zdrojov, obhajuje jadrovú energiu aj plyn, no tá druhá razí cestu proti jadru. Podľa vedúcej českého Štátneho úradu pre jadrovú bezpečnosť by sme mali opustiť myslenie, že jadrová energetika a obnoviteľné zdroje sú súperi. Naopak, treba ich vnímať ako partnerov, pretože aj jadrová energia nám môže pomôcť dodržať záväzky, ktoré sme si do budúcnosti v súvislosti s obnoviteľnými zdrojmi vytýčili. Podľa Pavla Širokého, má ale takáto spolupráca jedno veľké obmedzenie. „Ak zvýšime podiel jadrovej energie a zároveň s tým sa zvýši aj produkcia flexibilnejších zdrojov, ktoré treba rozumnejšie využívať, ako je energia zo vzduchu, slnka, vody, či biomasy, nebudeme môcť potom jadrové elektrárne regulovať podľa aktuálnej spotreby, resp. regulácia ich výkonu je možná len minimálne, resp. nie je to ekonomicky optimálne, čiže následne by sme potom museli obmedzovať skôr obnoviteľné zdroje namiesto jadra a to z dlhodobého hľadiska nie je prijateľné“, dodáva enviromentálny analytik. Preto dnes môže napr. Nemecko odstavovať jadrové elektrárne, lebo dokázalo ten jadrový výkon nahradiť len obnoviteľnými zdrojmi. Ak by sme sa podľa Jakuba Fila tzv. „učičíkali“ jadrovou energiou, snaha o zelenú transformáciu by mohla stagnovať. „My by sme si mala stavať víziu ako by to malo vyzerať tak, aby sme mohli zvyšovať podiel obnovy udržateľných zdrojov, čo neznamená, že by sme mali jadro vypnúť zo dňa na deň“, dodáva Jakub Fila.

 

V neprospech jadra?

Ak si podľa Pavla Širokého predstavíme, že by naša energia bola vyrábaná len v jadrových elektrárňach, aj za spustenia 3. a 4. bloku v Mochovciach by sme stále dokázali zabezpečiť menej ako 30 % všetkých našich energetických potrieb (teplo, doprava, potreba pary v priemysle a pod.). Ako dôvod hneď vymenúva niekoľko príkladov. Signifikantný počet elektromobilov na Slovensku nastane až v priebehu niekoľkých rokov či desaťročí, preto sa na tento faktor v oblasti dopravy zatiaľ nemôžeme spoliehať. Rovnako kúrenie elektrinou je drahé, preto je výhodnejšie využiť lacnejší a obnoviteľný zdroj v blízkosti obydlí. Zároveň rastú aj aktuálne ceny výroby elektriny z jadra a už dnes sú drahšie ako energia z obnoviteľných zdrojov. Podľa Pavla Širokého tiež netreba zabúdať ani na to, že súčasná výstavba jadrových elektrární trvá v celosvetovom priemere cca 12 rokov, pričom náklady na realizáciu sú enormne vysoké. Ďalej pri zvýšenej spotrebe uránu, nám jeho zásoby zároveň vydržia len necelých 70 rokov. Aby sme však vyriešili súčasné problémy zmeny klímy, potrebujeme nahradiť súčasné zdroje výrazne nízkoemisnými za menej než 10 rokov. A to aj napriek tomu, že Európska komisia zaradila jadro a plyn do taxonómie trvalo udržateľných investícií ako prechodné technológie.

 

Na otázku moderátorky do akej miery vie teda Slovensko v rámci svojho energetického mixu, ktorý si každá členská krajina v Európskej únii môže nastaviť sama, tento prechod k trvalo obnoviteľným zdrojom reálne zvládnuť bez jadra, reaguje enviromentálny analytik, Pavol Široký: „Nahradiť také vysoké čísla závislosti na fosílnych palivách, nie je do 5 – 10 rokov možné. Preto, pokiaľ nebudeme mať zabezpečené záložné zdroje, nie je možné, aby to fungovalo len na tých obnoviteľných zdrojoch. Nemci naozaj investujú a majú pripravené veľké programy na to, aby to zvládli to, čo sa udialo v priebehu minulého a špeciálne tohto roku.“ Hostia však nezabudli pripomenúť potenciál geotermálu, ktorý je na Slovensku veľký a oveľa logickejší z hľadiska náhrady plynu. Ako uzatvára Jakub Filo: „V kontexte klimatickej krízy hodinky tikajú, a preto by sme sa mali začať skutočne sústrediť na riešenia, ktoré majú zmysel, namiesto odvádzania pozornosti zbytočnými politickými debatami.“

 

Video z diskusie tu.

 

Článok vznikol na online podujatí „Budúcnosť jadrovej energie v Európe“, ktoré zorganizovalo 28. apríla Zastúpenie Európskej komisie na Slovensku. S Danielou Piršelovou diskutovali Pavol Široký, environmentálny analytik, Inštitút environmentálnej politiky, Jakub Filo, novinár, spisovateľ a Dana Drábová, vedúca českého Štátneho úradu pre jadrovú bezpečnosť.

Pin It

Prihláste sa na odber noviniek Café Európa