Blog
Z každého podujatia vám prinášame zhnutie hlavných myšlienok, videozáznam a krátky zostrih.

Stúpajúce napätie medzi Ruskom a Ukrajinou vyvrcholilo nadránom 24.2. ozbrojeným útokom zo strany Ruska. Ukrajinský prezident vyhlásil vojnový stav. Aká je európska pozícia a akú úlohu EÚ v konflikte zohráva? Aké dopady môže mať ozbrojený útok na východnú hranicu EÚ? Moderátor Andrej Matišák, redaktor denníka Pravda, uviedol diskusiu so slovami, že Ukrajina v súčasnosti čelí agresii zo strany Ruskej federácie, ktorá prakticky od roku 1945 nemá v Európe obdobu. Bolo by preto nezodpovedné, ak by sme sa krajine nepokúsili pomôcť. Aké sú možné riešenia tohto konfliktu?

Zamieša európska pomoc kartami?

Z noci do rána bol narušený mier, hodnoty a istoty, ktoré vďaka Európskej únii a Transatlantickej spolupráci budujeme niekoľko rokov aj u nás. Ako uviedol Vladimír Šucha, vedúci Zastúpenia európskej komisie na Slovensku: „Treba si uvedomiť, že toto je zlomový moment. Je to útok na Európu, na demokraciu, nielen na Ukrajincov. Je preto nevyhnutné, aby sa Európa demokraticky spojila, toto konanie jednoznačne odsúdila a vyviedla príslušné konzekvencie. Súčasná situácia je totiž proti všetkým medzinárodným dohodám a ľudským právam.“ Ako ďalej povedal, toto konanie absolútne odsudzuje aj EÚ a snaží sa pomôcť všetkými možnými prostriedkami. Čo potvrdzujú i vyhlásenia predsedníčky Európskej komisie plné odhodlania a volania po zásadných rozhodnutiach a zmenách.

Doposiaľ prebehlo niekoľko stretnutí, Ukrajina požiadala o humanitárnu pomoc, ktorú už krajiny koordinujú. Ide o pomoc materiálnu a politickú, no neopomína sa ani otázka civilnej ochrany. Katarína Mathernová, zástupkyňa generálneho riaditeľa Európskej komisie pre susedskú politiku a rokovania o rozšírení EU – šéfka podpornej skupiny pre Ukrajinu, potvrdzuje prípravu druhého sankčného balíka, na ktorom sa EÚ jednotne zhodla a ktorý vzhľadom na obvyklé procedúry vydala v rekordne krátkom čase. Ako ďalej uviedla: „Sankcie sú koordinované tak, aby vytvorili tlak na Ruskú federáciu, ruských oligarchov, na banky a prístup Ruskej federácie na finančné trhy.“ Rovnako majú zasiahnuť množstvo ľudí zapojených do hybridnej a dezinformačnej vojny, ktorú Rusko voči Európe a Ukrajine vedie už dlhší čas. V neposlednom rade, do tejto skupiny ľudí spadajú aj členovia Ruskej dumy, ktorí hlasovali za uznanie nezávislosti Luhanskej a Doneckej oblasti. Spolu s Vladimírom Šuchom nevylúčili ani priame sankcie na Vladimíra Putina, a to aj napriek tomu, že uvaliť sankcie na hlavu akéhokoľvek štátu, nie je jednoduché či bežné. „Ak pôjdeme najprv po ľuďoch okolo Putina, po oligarchoch, ktorí držia jeho majetok a všetkých tých, čo následne dokážu vytvárať tlak, bude to mať význam,“ doplnila Katarína Mathernová. Podľa nej treba mať na pamäti, že EÚ je síce závislá na ruskom plyne, no rovnako Rusko je závislé na jeho vývoze k nám. „Putin je prezidentom upadajúcej ekonomiky, ktorá najbližšie štyri roky nebude mať kde inde vyvážať, preto verím, že tieto sankcie budú mať veľký význam,“ dodala. Katarína Mathernová.

Krok späť?

Pozvanie do diskusie prijal aj Mikuláš Dzurinda, niekoľkonásobný premiér Slovenska, ktorý krajinu v roku 2004 priviedol do EÚ a NATO. Na otázku moderátora, či má pocit, že je Slovensko ohrozené, rázne odpovedal nie, avšak vážnosť situácie nepoprel. „Vďaka tomu, že sme súčasťou toho najsilnejšieho, čo na svete existuje a to je transatlantické spojenectvo, sme prikrytí dáždnikom, ktorý nás chráni, uviedol Mikuláš Dzurinda a dodal: „Budeme však musieť prechádzať celou šírkou problémov a čeliť mnohým výzvam, čo si bude vyžadovať naše opätovné zomknutie sa a prinášanie určitých obetí. Na to sa treba pripraviť.“

Všetci diskutujúci sa jednoznačne zhodli na tom, že vojna nie je riešenie ani pre budúcnosť Ruska, ani pre Ukrajinu či Európsku úniu. Podľa Mikuláša Dzurindu je teraz potrebné zabudnúť na národný egoizmus v rámci európskeho spoločenstva a prejsť k odvážnejším reformám, napr. k väčšinovému hlasovaniu v oblasti zahraničnej politiky. Zdôraznil, že „v rámci EÚ sme všetci na jednej lodi.“ Spoločný nepriateľ nás tak, paradoxne, môže viac stmeliť. Vladimír Šucha nevidí vojnu v 21. storočí ako vhodný spôsob, ako pre seba niečo získať. Zdôraznil, že bohatstvo je dnes intelektuálne, technologické či iné a aj toto ukazuje, kde Rusi zamrzli a kam nás chcú ťahať späť.

Putin a jeho plán

Mikuláš Dzurinda sa počas svojho pôsobenia stretol s Vladimírom Putinom niekoľkokrát. Jeho prerod na človeka, akým je dnes, bol kontinuálny, no už v roku 2005 vedel byť veľmi impulzívny. Ako ďalej uviedol, ide o nebezpečného človeka, ktorý by nezvládol vedomie, že Ukrajina by sa mohla mať lepšie ako Rusko. Ak k tomu pridáme jeho neoimperialistické tendencie, máme výsledok.

Katarína Mathernová dúfa, že od invázie sa všetci vyliečili z predstavy, že Vladimírovi Putinovi ide o záruku bezpečnosti. Diplomatické rokovania už preto stratili význam. Konštatovala, že ide o jediného človeka, ktorý „systematicky okupuje krajiny okolo seba. V roku 2008 to bolo Gruzínsko, v roku 2014 zasa najskôr Krym, potom Donbas. Tu od začiatku ide o Ukrajinu, nie o záruky.“

Lekcie za cenu životov

Vladimír Šucha nadviazal na fakt, že súčasná situácia bude mať vplyv na lámanie nálad v spoločnosti, ktoré začínali mať na Slovensku čoraz viac proruské tendencie. Proeurópsky a prodemokratický vývoj pritom postupne upadal. Do veľkej miery je to vizitka niektorých politických subjektov a šírenia dezinformácií. Klamstvá, podvody a propaganda, ktoré za posledných 10 rokov dopomohli k súčasnému stavu v spoločnosti, by nemali byť v normálnom strednoprúdovom politickom spektre prítomné. „Nadišiel čas zomknúť sa a povedať demokracii jasné áno, inak by sme sa mohli opäť ocitnúť tam, kde nikto z nás nechce byť,“ dodal Vladimír Šucha.

Podľa bývalého premiéra je na to nevyhnutná predovšetkým odvaha politických lídrov, ale tiež jasná a slušná komunikácia a neustále opakovanie podstatných informácií. K tomu bezpodmienečne patrí aj angažovanosť občianskej spoločnosti. V širšom rozmere vidí tiež dôležitosť kreovania európskej konvenčnej vojenskej sily, namiesto egoistického uprednostňovania vlastných záujmov. „Dnes, viac ako kedykoľvek predtým, treba byť mocnejší a razantnejší, stmeľovať a organizovať sa,“ dodal Mikuláš Dzurinda. Katarína Mathernová pri tejto príležitosti apelovala aj na nevyhnutnosť pripomínania myšlienky demokracie a potrebu vzdelávania o NATO a EÚ na školách. Rovnako treba klásť dôraz na vzdelávanie v oblasti kritického myslenia a vyučovať narábanie s informáciami. „Ak to teraz vybojujeme znova, nezabúdajme to polievať a chrániť ako kvetinku“, konštatovala.

Podľa vedúceho Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku síce zaplatíme viac za plyn, energie a iné tovary, no v porovnaní s Ukrajincami, ktorí umierajú za svoju slobodu, je toto tá najmenšia obeť, ktorú môžeme za demokraciu priniesť. Ak sa totiž za európsku orientáciu nepostavíme a budeme naďalej adorovať mocnosť, ktorá bezcitným spôsobom porušuje všetky dohody, nezaslúžime si ju. „Rovnako tiež treba pomôcť utečencom z Ukrajiny a vytvoriť im u nás priestor a podmienky na život a integráciu do spoločnosti,“ doplnila Katarína Mathernová.

Nejasná budúcnosť

To, čo sa dnes deje, ja najdramatickejšie porušenie ochranných medzinárodných zmlúv a bezpečnostnej architektúry, ktorú sme si tu po druhej svetovej vojne vybudovali. Obzvlášť kriticky sa diskutujúci vyjadrili k vyhrážaniu sa jadrovým arzenálom zo strany Ruska. Zahrávanie sa s existenciou ľudstva je extrémne nebezpečné a toto riešenie by malo zničujúce následky pre celú planétu. K vyriešeniu danej situácie však môžu pomôcť aj ruskí, nielen ukrajinskí občania. Mikuláš Dzurinda preto pripomenul: „Naša dobrá vôľa umožňuje osloviť aj ľudí v Rusku. Mnohí Rusi podpísali petíciu proti tomu, čo Kremeľ urobil. Nehádžme ich do jedného vreca. Nebojme sa povedať, že si veľmi prajeme demokratické Rusko.“

Na záverečnú otázku moderátora diskusie Andreja Matišáka, ako bude vyzerať Ukrajina a Rusko o 20 rokov, vyjadrili zúčastnení nádej, že sa stane členom EÚ a NATO. Cesta demokracie a prosperity je však rovnako nevyhnutná aj pre Rusko, ktoré nutne potrebuje modernizáciu svojej ekonomiky. Ako objasnila Katarína Mathernová: „Ruská ekonomika sa rovná ekonomike Španielska. Pričom Rusko má tri- až štyrikrát viac obyvateľov ako Španielsko.“ Na čo nadviazal aj Vladimír Šucha so slovami, že „investície z Ruska smerujúce na Slovensko sú porovnateľné s investíciami Cypru na našom území.“ Rusko teda môže byť rozlohou obrovská krajina, no reálne na nás nemá až taký ekonomický dosah.

Všetci diskutujúci zároveň vyjadrili nádej, že ohlas bezprecedentnosti tohto konania sa ukáže v najbližších dňoch až týždňoch a svet sa spojí. „Beh na Ukrajine je beh na dlhú trať, a preto musíme prijímať rozhodnutia dnes aj zajtra, možno aj o pár mesiacov. Rozhodnutia zásadné a strategické a najmä také, ktoré naplníme. Je naozaj čas, aby sme sa poučili,“ uzavrel Mikuláš Dzurinda.


Video z diskusie:

https://www.facebook.com/cafeeuropa.sk/videos/477156654070971

Článok vznikol na online podujatí „Akú rolu hrá EÚ v ukrajinskom konflikte?“, ktoré zorganizovalo 24. februára Zastúpenie Európskej komisie na Slovensku. S Andrejom Matišákom diskutovali Katarína Mathernová, zástupkyňa generálneho riaditeľa Európskej komisie pre susedskú politiku a rokovania o rozšírení EU a šéfka podpornej skupiny pre Ukrajinu, Mikuláš Dzurinda, prezident Cenra Wilfrieda Martensa pre európske štúdie a Vladimír Šucha, vedúci Zastúpenia európskej komisie na Slovensku.

Pin It

Prihláste sa na odber noviniek Café Európa