Blog
Z každého podujatia vám prinášame zhnutie hlavných myšlienok, videozáznam a krátky zostrih.

Žurnalisti čoraz častejšie čelia hrozbám fyzického násilia či nelegálneho sledovania. Ochrana novinárov rezonuje u nás najmä od roku 2018, kedy bol zavraždený reportér Ján Kuciak. Aké kroky treba podniknúť, aby novinári nemali pri svojej práci strach z fyzického násilia, nelegálneho sledovania či dokonca o svoj život?

Minulý rok bolo v Európskej únii zaznamenaných viac ako 900 útokov na novinárov. Európska komisia preto vyzvala členské štáty, aby zriadili nezávislé vnútroštátne služby ich podpory a zamerali sa najmä na zvýšenú ochranu novinárov počas demonštrácií, väčšiu bezpečnosť na internete a osobitnú podporu pre novinárky. Aj práve preto prišli z Európskej únie nové odporúčania pre členské štáty, ktorých implementácia by mala pomôcť starostlivosti o bezpečnosť novinárov. Dôležitosť tejto témy potvrdila aj predsedníčka Európskej komisie, Ursula von der Leyenová, ktorá v Správe o stave únie zdôraznila, že ochrana novinárov je v očiach Európskej únie dôležitá. Ako dodala Ingrid Ludviková, vedúca tlačového oddelenia Zastúpenie Európskej komisie na Slovensku, mediálna sloboda je komisiou považovaná za ten prejav slobody, ktorý dáva hlas aj ostatným slobodám.  So snahou istých osôb diskreditovať, zastrašovať, či až napádať novinárov, sa stretávame v poslednej dobe aj na Slovensku. Vydieranie či prenasledovanie sa stali hlavými nástrojmi na diskreditáciu novinárov. Zuzana Petková, riaditeľka Nadácie Zastavme korupciu, bola jednou zo skupiny novinárov, ktorá sa stala cieľom činností trestne stíhaného podnikateľa Mariána Kočnera zameraných na očiernenie jej mena. „Znehodnotenie kreditu novinára spôsobuje, že stráca v očiach ľudí vierohodnosť a tiež informácie, ktoré prináša“, dodala. Aj to môžeme považovať za príklad toho, že mediálna sloboda na Slovensku má veľké medzery. V minulosti sa ako hlavný spôsob na zastrašovanie novinárov a vydavateľstiev používali najmä žaloby v súvislosti s ochranou osobnosti. Podľa moderátorky diskusie Moniky Tódovej sudcovia vo veľkej miere dávali za pravdu predovšetkým žalobcom. Tomáš Kamenec, advokát Advokátskej kancelárie Paul Q, dodal, že k takýmto rozhodnutiam prichádzalo primárne na prvých inštanciách, a pri posunutí prípadov na vyššie úrovne súdov boli rozsudky často zmenené v prospech novinárov. Problém však vidí v tom, že proces je pre vydavateľstvá veľmi zdĺhavý a najmä finančne náročný. Na druhej strane sa mu však zdá, že v súčasnosti opadla vlna žalôb tohto typu. To však neznamená, že úplne vymizli, skôr sa zmenila ich podoba. Na zastrašovanie novinárov a útoky na ich osoby sa aktuálne často využíva online priestor a sociálne siete.

Útoky na sociálnych sieťach

Aj napriek tomu, že sociálne siete sú primárne určene na nadväzovanie a udržiavanie kontaktov medzi ľuďmi, mnohokrát sa menia na médium pre šírenie dezinformácií či útokov. Aj tejto problematike sa venuje Európska únia, ktorá vidí správnu cestu v implementácii opatrení na úrovni členských štátov. Tie by mali na základe odporúčaní EÚ zaviesť konkrétne riešenia, ktoré by pomohli novinárom v podobných situáciách. Malo by ísť najmä o zavedenie alebo zefektívnenie orgánov, ktoré by kontrolovali útoky na novinárov aj na sociálnych sieťach, či vyškolenie policajtov, na ktorých by sa novinári pri podobných útokoch mohli obrátiť. Podľa Tomáša Kamenca, regulácia útokov a šírenie nepravdivých informácií na sociálnych sieťach, akou je napríklad Facebook, závisí aj od jurisdikcie v danom štáte. Facebook je vo všeobecnosti skôr zameraný na detekciu tvrdého terorizmu a násilia, čo spôsobuje, že šírenie klamstiev a urážok a to najmä v takej malej krajine akou je Slovensko, sa často stratí za inými kontrolnými aktivitami Facebooku. Zuzana Petková dodala, že často sa v prípadoch online útokov skôr podarí predbežné opatrenie súdu ako riešenie cez predmetnú sociálnu sieť.

Pomôže nový zákon?

Na stole je už príprava nového zákona na ochranu novinárov. Jednou z prvých avizovaných zmien by malo byť zvýšenie ochrany zdroja informácií. Tá platí aj aktuálne, no hostia sa v rámci diskusie zamýšľali nad tým, k akej právnej úprave by mohlo v tomto smere dôjsť. Podľa Zuzany Petkovej by sa možno dalo v zákone presnejšie definovať, v akých špecifických prípadoch má vyšetrovateľ právo zisťovať od novinárov zdroj ich informácií. Tomáš Kamenec pri tejto téme spomenul, že by malo ísť najmä o rozšírenie regulácie na všetky typy médií, nakoľko v súčasnosti napríklad online portály z regulácie úplne vypadli. V rámci tejto témy sa otvoril priestor aj na diskusiu ohľadne odpočúvania a sledovania novinárov štátnymi orgánmi. Podľa Ingrid Ludvikovej by sa štát mal postarať o to, aby novinári mohli voľne vykonávať svoju prácu, a to bez odpočúvania a sledovania, či už v offline alebo online priestore. Tomáš Kamenec skonštatoval,  že aj napriek tomu, že už pred viacerými rokmi bolo štátom avizované zriadenia komisie, ktorá by kontrolovala oprávnenosť sledovania novinárov, pre nezhody na politickej scéne pracujú už tretie volebné obdobie bez toho, aby spomínaná komisia bola zriadená.

Ako ochrániť novinárov?

Pomôcť by mal spomínaný nový zákon, ktorý má za úlohu zapracovať odporúčania EÚ. Podporou by však mohlo byť aj zaradenie povolania novinárov do kategórie chránených osôb. Tam patria napríklad deti, dôchodcovia, tehotné ženy, či inak ohrozené osoby. Útok na chránenú osobu sprísňuje trestnú sadzbu, avšak Tomáš Kamenec to nepovažuje za univerzálne riešenie problému. Hostia sa zhodli aj na tom, že v našich končinách chýba organizácia, ktorá by sa novinárov zastala, a to najmä v prípadoch, keď ich napádajú politici. Hostia zdieľali aj ich osobné skúsenosti, zdôrazňujúc, že pri útokoch zo strany politikov nie je nikto, kto by im pomohol v danej situácií sa brániť, a aj keď príde k náprave, napríklad v podobe stiahnutia klamlivých informácií na internete, meno novinára v očiach spoločnosti ostáva naďalej očiernené. „Niekedy mám pocit, že to je činnosť, ktorá je odniekiaľ organizovaná”, povedal na túto tému Tomáš Kamenec. Podľa neho je preto dôležitá veľká transparentnosť v oblasti vlastníctva médií, nakoľko sa zvyšuje snaha oligarchov získať média vo svoj prospech. On sám nevidí problém v ekonomickom spájaní podnikov, ale skôr vo vytvorení informačného monopolu a snahe manipulovať verejnosť cez média. Podnikatelia si podľa neho neuvedomujú, že investícia do novín nie je ako každá iná. Je to investícia do budúcnosti a demokracie. Netreba zabúdať ani na riešenie dôležitých globálnych otázok v súvislosti s reguláciou na sociálnych sieťach a s tým spojenou potrebou obmedziť monetizovanie extrémizmu. V modernej online ére je náročné presvedčiť ľudí, že seriózna žurnalistika má zmysel a spoločnosti chýba základná mediálna gramotnosť. Zároveň je na mieste tvrdiť, že politici často vytvárajú prostredie, ktoré sťažuje prácu novinárov. Novinári sú pritom hodnotní kritický hlas, ktorý odzrkadľuje fungovanie celej spoločnosti. Povolanie novinára obnáša naozaj veľa úskalí a je dôležité aktívne sa zaoberať potrebou ich lepšej ochrany.

 

Video z diskusie:

https://www.facebook.com/events/402337464815139

 

Článok vznikol na online podujatí „Potrebujú novinári lepšiu ochranu ?“, ktoré zorganizovalo 27. októbra Zastúpenie Európskej komisie na Slovensku. S Monikou Tódovou z Denníka N diskutovali Ingrid Ludviková, vedúca tlačového oddelenia Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku, Zuzana Petková, riaditeľka Nadácie Zastavme korupciu a Tomáš Kamenec, advokát Advokátskej kancelárie Paul Q.

Pin It

Prihláste sa na odber noviniek Café Európa