Blog
Z každého podujatia vám prinášame zhnutie hlavných myšlienok, videozáznam a krátky zostrih.

Ceny energií raketovo rastú a dotknú sa nás všetkých. Zdražovanie zráža na kolená priemyselné podniky, ktoré žiadajú pomoc od vlády. Premietne sa aj na účtoch domácností?

Ceny energií dosahujú v súčasnosti vysoké hodnoty najmä v porovnaní s rokom 2020, kedy ich pandémia COVID-19 poslala do opačného extrému. V tom čase ekonomiky po celom svete zamrzli a ceny energií kopírovali tento vývoj. Faktorov, ktoré môžu za súčasný stav, je podľa energetického analytika Karla Hirmana viac. Medzi tie hlavné patria inflačné tlaky, opätovné rozhýbanie sa ekonomík, ale aj klimatické dôvody. Studená zima a následná priam až extrémne studená jar spôsobili, že zásobníky sa vyprázdnili. Významne prispeli aj teplé letá v južanských krajinách, ktoré zvýšili využívanie klimatizácií a tým aj elektriny či slabé veterné podmienky v Severnom mori, ktoré viedli k zníženiu produkcie veterných elektrárni. Významným hýbateľom aktuálnej situácie je aj ruská spoločnosť Gazprom. Jej prázdne zásobníky a preukázateľne znižujúce sa dodávky plynu do Európskej únie vytvorili paniku na trhu. Jej cieľom je podľa Karla Hirmana pritlačiť úniu k schváleniu spustenia plynovodu Nord Stream 2. To by však neznamenalo zvýšenie dodávok ruského plynu, skôr len politické presmerovanie daných dodávok. Jana Ambrošová, predsedníčka Združenia dodávateľov energií, dodala, že na ceny elektriny vplývajú aj vysoké ceny emisných povoleniek a postupne avizované odstavovanie jadrových elektrárni v Nemecku. Zhrnula, že aktuálnu situáciu už možno pozorovať na zvyšovaní cien tovarov a služieb, avšak nárast cien energií pre domácnosti nebude od budúceho roka až taký rapídny. Ak sa ale situácia v ďalších mesiacoch nezmení, od roku 2023 by mohol byť nárast markantnejší aj pre domácnosti.

Priemysel trpí

Na druhej strane máme zamestnávateľov, ktorých v diskusii reprezentoval Rastislav Počubay, člen Prezídia Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení SR a generálny riaditeľ  Výskumného ústavu zváračského. Zdôraznil, že zamestnávateľov treba rozdeliť na dve základné skupiny – veľkoodberateľov a malé a stredné podniky (MSP). Veľkoodberatelia majú dopredu zazmluvnených až 80 percent energií a iba zvyšok dokupujú na spotovom trhu podľa situácie a potreby. V ich prípade nebude zvýšenie cien energií až také citeľné. V opačnej pozícií sú MSP, ktoré nemajú dosah na to, aby si korigovali cenu energie, čo pre nich aktuálne znamená medziročný nárast až o 100 percent.
„Netreba zabúdať, že nehovoríme len o podnikoch, ale napríklad aj o zdravotníckych ambulanciách,“ vysvetlil Rastislav Počubay. Môže preto nastať situácia, že takýto odberatelia energií zhoršenú situáciu nezvládnu, najmä ak nárast cien nevedia premietnuť do cien svojich tovarov a služieb. Aj keď sa môže zdať, že firmy nepriaznivú situáciu okolo energií zneužívajú na vylákanie pomoci od štátu, nie je to tak. Podľa Rastislava Počubaya je obmedzovanie výroby logické, nakoľko ide o odpoveď na aktuálnu situáciu, kedy subjekty trhu neakceptujú aktuálne ceny a radšej sa rozhodli obmedziť výrobu a počkať na lepšie obdobie. Avšak aj pri týchto cenách energií sa výroba opäť naštartuje, keďže ide o výrobu komodít, ktoré trh potrebuje. Rastislav Počubay teda nepredpokladá, že dôjde k úplnému odstaveniu alebo zavretiu fabrík na Slovensku, ktoré takýto krok avizovali. Pri téme zdražovania sa natíska aj otázka, či za to nemôže prechod na alternatívne zelenšie spôsoby výroby energií v rámci EÚ, ktoré nie sú natoľko stabilné. Karel Hirman si myslí, že v každom prípade môžeme aktuálne hovoriť o kritickom prechodnom období medzi zelenou energiou a pôvodne využívanými zdrojmi. Súčasná napätá situácia nás zastihla v čase, kedy bilančné zdroje medzi pôvodnými metódami a tými novými zatiaľ nie sú dostatočné. Uvádzanie nových zelených zdrojov musí mať totižto elementárnu prevádzkovú logiku, čo znamená, že keď vypadne jeden zdroj, musíme mať druhý. Podľa hostí je však dôležité zdôrazniť, že v našom regióne zatiaľ nie je problém s nedostatkom komodity, ale iba s cenou. Opačným prípadom je Čína a India, kde energie už nemajú a pociťujú výrazné regulácie dodávok či výpadky.

Pomoc zo strany štátu

Či sa podniky a domácnosti dočkajú pomoci od štátu a v akej forme, zatiaľ nie je úplne jasné. V Českej republike už napríklad vláda prisľúbila odpustenie DPH na energie na určité obdobie, čo je však podľa Karla Hirmana preto, že aj domácnosti pôsobia u našich susedov na voľnom trhu. Kvôli aktuálne rapídne sa zvyšujúcim cenám teda museli pristúpiť k takejto dočasnej regulácii. Na Slovensku je cenotvorba energií pre domácnosti regulovaná. Celá regulácia je poňatá tak, že chránenou je každá domácnosť a MSP. Jana Ambrošová si však myslí, že regulácia cien cez dodávateľov a umelé znižovanie cien kriví trh. Navrhla by skôr iný druh pomoci zameranú skôr na sociálnu výpomoc pre domácnosti. Alternatívnou pomocou by bolo použitie prostriedkov z Envirofondu, kde je príjem niekoľkonásobné väčší, ako sa pôvodne očakávalo. Envirofond síce nie je primárne určený na pokrývanie štátneho dlhu, jeho zvýšené príjmy by však mohli pomôcť celkovej spoločenskej situácii, berúc do úvahy napríklad zamestnanosť.

Čo nás čaká?

Hoci by aktuálna situácia mohla nasvedčovať tomu, že v energetickom sektore existuje veľký problém, podľa Karla Hirmana to nie je dôsledok zlej legislatívy alebo zlej energetickej štruktúry. Tvrdí, že veľa okolností za zišlo v jednom čase. Niektoré majú tendenciu časom ustúpiť. Jana Ambrošová odhaduje, že ceny energií by mohli opäť poklesnúť v apríli či v máji, avšak nie až na takú úroveň, ako počas spomínaného obdobia minulého roku. Pri takejto krátkodobej prognóze bude vo veľkej časti zohrávať významnú pozíciu počasie, teda aká bude zima, ale aj to, ako budú reagovať spotrebitelia a nákupcovia energií na ceny na trhu. V prípade dlhodobého odhadu vývoja cien je veľmi náročné situáciu predpovedať. Extrémne zníženie cien, najmä pri plyne, neočakáva Karel Hirman ani po vykurovacej sezóne. Príčin, prečo sa nachádzame na hrane energetickej krízy, je podľa našich hostí viacero. Či už ide o politické hry Gazpromu, citeľný pokles ťažby plynu na území samotnej EÚ, hlavne v Holandsku a Nemecku, či koreláciu cien plynu medzi Európou a Áziou. Zdražovanie v každom prípade pocíti každý jeden z nás. Aktuálnou výzvou pre úniu je premeniť plyn na stabilnú a predvídateľnú komoditu. Európske plynárenstvo bude musieť svojim odberateľom ukázať, že vie dodať dostatok zásob za primeranú cenu. Bude riešením práve prechod na zelenú energiu vyrábanú v EÚ?


Video z diskusie:

https://www.facebook.com/events/402501464661874

 

Článok vznikol na online podujatí „Valí sa na nás energetická kríza?“, ktoré zorganizovalo 20. októbra Zastúpenie Európskej komisie na Slovensku. S Martinom Kováčikom diskutovali Jana Ambrošová, predsedníčka Združenia dodávateľov energií, Karel Hirman, energetický analytik, SFPA a Rastislav Počubay, člen Prezídia Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení SR.

Pin It

Prihláste sa na odber noviniek Café Európa