Blog
Z každého podujatia vám prinášame zhnutie hlavných myšlienok, videozáznam a krátky zostrih.

Obyvatelia Slovenska sa prvýkrát v histórii sčítavali výhradne elektronicky. Ako sa vydaril tento digitálny experiment, kedy budú dostupné údaje a čo sa vďaka nim môže zmeniť v živote bežného občana?

 

Doba sa mení a digitalizácia procesov sa stáva každodennou súčasťou nášho života. V roku 2021 sa do výhradne digitálnej podoby po prvýkrát preklopilo aj sčítanie obyvateľstva. Podľa Ľudmily Ivančíkovej, generálnej riaditeľky Sekcie sociálnych štatistík a demografie Štatistického úradu SR, bol takýto krok rizikom, ktoré sa vyplatilo. Po dlhej príprave bol zostavený online formulár so 14 otázkami, ktorý svojou štruktúrou respondentov neodradil. Možno aj vďaka tomu, sčasti aj vďaka pandemickej situácii, sa podarilo samosčítať až 86 percent obyvateľom Slovenska, čo ďaleko presiahlo očakávania odborníkov. 

 

Nasleduje ďalšia fáza

Aktuálne nasleduje fáza asistovaného sčítania, ktoré bude v každej obci trvať šesť týždňov. Štatistický úrad podľa Ľudmily Ivančíkovej predpokladá, že táto etapa zameraná na dosčítanie digitálne vylúčených skupín obyvateľov, by mohla odštartovať 3. mája. Po ukončení poslednej fázy sa začne najdôležitejšia časť – spracovanie údajov. Prvé výsledky by sme mohli poznať už tento rok, ďalšie až v roku 2022.

Koordinátorom sčítaní na európskej úrovni je Eurostat, ktorý štatistickým úradom v členských štátoch nariadením určí, aké údaje a akým spôsobom majú poslať. „To, akým spôsobom tieto údaje získame a či si rozšírime o národné premenné, je na nás,“ vysvetlila Ľudmila Ivančíková.

 

Prečo sú údaje potrebné

Aj keď sa to tak na prvý pohľad nemusí zdať, sčítanie obyvateľstva má veľký význam. Údaje sú dôležité pre rozhodovanie štátu a samospráv. Zo získaných údajov vedia odborníci následne vyčítať aj to, ako a kam dochádzame do zamestnania či do školy, čo môže ovplyvniť každodenné záležitosti ako napríklad frekvencie a trasy mestskej hromadnej dopravy.

Podľa počtu sčítaných obyvateľov sú samosprávam prerozdelené podielové dane vplývajúce na rozpočet a možnosti, ktoré samosprávy majú. Pavol Škápik z Oddelenia dátovej politiky a analýz Magistrátu hlavného mesta SR Bratislavy povedal: „každý človek, ktorý sa sčíta, rozhodne, kam pôjdu podielové dane.“

Podľa Juraja Maja, demografa z Univerzity Komenského, sú informácie z tohtoročného sčítania významné aj z historického hľadiska. Stanú sa súčasťou mozaiky zloženej zo sčítaní uskutočnených na území dnešného Slovenska za posledných 150 rokov.

 

Masívna kampaň

Sčítanie obyvateľov sprevádzala aj silná mediálna kampaň, či už oficiálna na celoštátnej úrovni, ale najmä zo strany samospráv. Mestá a obce po celom Slovensku, na čele s metropolou, si uvedomili, že sčítanie obyvateľstva má pre nich veľký význam. Bratislava, ktorá atraktívnou a otvorenou kampaňou potrebovala napraviť škody spôsobené slabou účasťou z roku 2011, je s výsledkom účasti tentokrát mimoriadne spokojná. Pavol Škápik uviedol, že vďaka antikampani a negatívnym postojom Bratislavčanov k sčítaniu v roku 2011 prišlo mesto za posledných 10 rokov až o 100 miliónov eur.

 

Ako by mohlo sčítanie vyzerať v budúcnosti?

Diskutujúci hostia sa zhodli na tom, že práve online forma sčítania, ktorú sme si tento rok po prvýkrát vyskúšali, je tou správnou a efektívnou cestou. Ľudmila Ivančíková spomenula, že by sa zber istých informácií vďaka online formátu mohol uskutočňovať aj častejšie.

Cieľom do budúcnosti by malo byť aj intenzívne využívanie už existujúcich registrov, ktoré by v prvom rade boli prepojiteľné, a ktoré by poskytovali kvalitné a aktuálne dáta. Pavol Škápik zasa poznamenal, že významné by mohli byť aj tzv. big data, prípadne dáta získané z mobilných aplikácií, ktoré väčšina z nás dennodenne používa.

Trend v európskych krajinách je odchádzať od tradičného sčítania a realizovať kombinované sčítanie, ako sme urobili tento rok na Slovensku. Alebo potom realizovať plne registrové sčítanie, ktoré je dlhšiu dobu charakteristické pre severské krajiny.

 

Video z diskusie:

https://www.facebook.com/events/809538822983286


Článok vznikol na online podujatí „Koľko nás je?“, ktoré zorganizovalo 20. apríla Zastúpenie Európskej komisie na Slovensku. S moderátorom Romanom Naništom diskutovali Ľudmila Ivančíková, generálna riaditeľka Sekcie sociálnych štatistík a demografie Štatistického úradu SR, Pavol Škápik, šéf Oddelenia dátovej politiky a analýz na Magistráte hlavného mesta SR Bratislavy a Juraj Majo, demograf z Univerzity Komenského v Bratislave.

Pin It

Prihláste sa na odber noviniek Café Európa