Po nežnej revolúcii mnohí obyvatelia vtedajšieho Československa snívali o tom, že sa raz staneme súčasťou európskeho Západu, teda spoločenstva, kde sa žilo „na určitej úrovni“. Po takmer 15 rokoch nášho členstva v európskych štruktúrach si však mnohí kladú otázku, či sa nám Európska únia vôbec oplatí.

Odpoveď na túto otázku sme počas festivalu Pohoda hľadali v diskusii na EUropa stagei. Katarína Mathernová, najvyššie postavená Slovenka v európskej diplomacii, vyzvala prítomných, aby sa nezamerali len na Slovensko či Úniu, ale aby sa na veci pozreli globálne. V súčasnej dobe si treba uvedomiť, aké sú vo svete trendy. Potom sa stáva otázka „Či sa nám EÚ oplatí?“ zaujímavou. Slovensko je súčasťou Európskej únie, ktorá má vyše päťsto miliónov obyvateľov a je najbohatším blokom na svete. Únia podľa Mathernovej síce momentálne čelí výzvam, ale ak sa pozrieme na Európu, Slovensko, ale aj na Českú republiky s odstupom, tak je odpoveď jednoznačná – EÚ sa nám rozhodne oplatí.

Český ekonóm Tomáš Sedláček odpovedal podobne: „Ja by som túto otázku rozdelil na racionálnu –ekonomickú časť a potom na srdcovú – emotívnu. Z tej emotívnej stránky sme do EÚ vždy patrili, a keby sme aj EÚ nemali, tak si ju musíme vytvoriť, pretože EÚ je rokovací stôl susedov, ktorý má každá dedina, každé mesto, každá rodina. Politika sa deje na každej úrovni a na úrovni Európy – ako jednotného celku – niečo také potrebujeme.“ Ďalej poukázal na to, že sa nám EÚ naozaj oplatí aj ekonomicky: „ Z tej praktickej stránky to berme účtovnícky, môžeme si spočítať štrukturálne fondy ako najprízemnejší spôsob obchodníckeho chápania vecí. EÚ sa nám jednoznačne oplatí.“

Juraj Karpiš, ekonomický analytik INESS, zvolil iný prístup. Podľa neho by sme si mali odpovedať nie na to, či sa nám EÚ oplatí, ale zamyslieť sa, prečo vôbec diskutujeme o tejto téme. Karpiš ďalej vysvetlil: „Mne osobne sa zdá, že neprajníci môžu mať pocit, že EÚ nefunguje, že EÚ sa dokonca rozpadá, keďže z nej chce vystúpiť Veľká Británia. Keď si zoberieme, že ekonomika Veľkej Británie je veľká ako 19 najmenších ekonomík EÚ spolu, tak nám dôjde, že z EÚ vystupuje naozaj veľký člen. Nemôžeme tiež zabúdať, že v Taliansku je nová vláda a tá nevyzerá veľmi euro-optimisticky, čiže si myslím, že je na mieste dávať si ťažké otázky.“ Karpiš zdôraznil, že práve teraz je ten správny čas na reflexiu. EÚ by nám mala ukázať, ako spolupracovať. Únia by nám mala dať odpoveď na otázku, ako spolu žiť dlhodobo v mieri a ako spolupracovať. Únia by nemala byť miestom boja, kde sú jej členovia k sebe nepriateľskí.

Katarína Mathernová nadviazala na túto myšlienku, keď prítomným pripomenula dôvod vzniku Únie. Poznamenala, že Európska únia je principiálne mierový projekt, ktorý vznikol preto, aby sa na kontinente, ktorý sa spamätával z dôsledkov dvoch zničujúcich vojen, už nič podobné nezopakovalo.. Podľa Mathernovej je Únia projekt založený hlavne na hodnotách.

Podľa Tomáša Sedláčka si okrem toho treba uvedomiť, že tu ide o optický časový klam. „Zoberte si, že EÚ sa 60 – 70 rokov zhoduje na tisíckach vecí, no a potom príde utečenecká kríza. Prekvapujúce je, že utečenecká kríza sa 'nezviezla po chrbte OSN', pretože to je primárna vec, o ktorú sa má OSN starať.“ Sedláček ďalej skonštatoval, že je nemysliteľné, že v roku 2018 ešte stále nevieme, čo robiť, keď je v blízkosti Európy občianska vojna alebo iná katastrofa.

„Otázka, ktorá pred nami leží, je, či budeme riešiť veci spoločne, alebo samostatne ako kedysi. Táto situácia si vyžaduje dohodu viacerých štátov a spoluprácu. Keď to budeme robiť ako kedysi a budeme proti sebe bojovať informáciami, devalvovať meny, dosiahneme vojny, ktoré nikdy nepomohli ani tomu, kto ich vyhral,“ poznamenal Sedláček.

Juraj Karpiš v ďalšej časti diskusie povedal: „Jednotlivé členské krajiny si žijú rôzne príbehy. Západné krajiny sa majú teraz dobre, len my sa porovnávame s tými najlepšími ako napríklad Švajčiarsko. Porovnávame sa s nimi a cítime sa ako chudobní bratia. Ja by som povedal, že občas treba ísť do Indie alebo Ruska a trošku 'resetovať' svoje očakávania.“ Karpiš ďalej dodal, že na tej druhej strane treba vnímať aj fakt, že starým členským štátom sa až tak ekonomicky nedarí. „Skepsa alebo frustrácia vo vyspelých krajinách vedie z časti k tomu, že za to môžu imigranti. Chceme zjednodušené, ľahké a nesprávne riešenia. Keď sa pozrieme napríklad na Áziu, tak je tam veľký optimizmus, lebo Ázia zažila zázrak rastu, ale mám pocit, že ľudia v západných krajinách necítia, že sa to pre nich tak rýchlo zlepšuje,“  dodal.

Tomáš Sedláček dal za pravdu Jurajovi Karpišovi a pokračoval: „My tomu hovoríme sloní graf. Je to vývoj za posledných 30 rokov – kto je na tom ekonomicky lepšie a kto horšie. Vyzerá to ako slon, je to rozčlenené podľa bohatstva. Extrémne bohatí ľudia a tí najchudobnejší (Čína, India), tí sa za posledných 30 rokov cítia niekoľkonásobne lepšie. V časti grafu, ktorý pripomína sloní chobot, tak tam je rast nulový alebo dokonca mínusový. V tomto prípade ide práve o americkú strednú vrstvu, ktorá dostáva šialene na frak. Čiže je tu malé percento populácie, ktoré za posledné roky neprosperuje. Za to nemôže ani globalizácia, ani Európska únia, to je stav sveta, ktorý je.“

Katarína Mathernová dodala, že ak v tejto veľmi rýchlej dobe nevymyslíme, ako uľahčiť situáciu a ukázať, že politici berú ohľad aj na vrstvy obyvateľstva, ktoré neprosperujú, tak tu budeme mať politický problém kvôli rastúcemu populizmu a zvyšujúcej sa dezinformácii.

Záver diskusie bol venovaný téme budúcnosti financovania EÚ. Medzi členskými štátmi prebieha diskusia o tom, či do budúceho spoločného rozpočtu EÚ prispejeme od jedného do 1,3 percenta HDP.

Podľa Karpiša už aj jedno percento HDP Slovenska, ktorým do európskeho rozpočtu prispievame, je veľa peňazí, keďže ide o sumu 700 miliónov eur. Karpiš tiež dodal, že po výpadku vkladu zo strany Veľkej Británie by mali členské štáty prehodnotiť priority, do ktorých treba v budúcnosti investovať. Jedno z riešení by mohlo byť zníženie financovania spoločnej poľnohospodárskej politiky, pričom viac financií by mohlo ísť na výdavky spojené s migráciou.

Katarína Mathernová na záver diskusie skonštatovala, že pre národných politikov je akýkoľvek úspech národný. Ak sa však niečomu v Únii veľmi nedarí, tak je podľa Mathernovej za neúspech obvinená Únia.

Juraj Karpiš k tomu dodal, že problémom Únie je veľký rozdiel medzi tým, čo ľudia chcú a čo Únia robí.

Na záverečnú kontrolnú otázku moderátora Ladislava Mika, či sa nám teda Únia oplatí, súhlasne odpovedali Tomáš Sedláček a Katarína Mathernová. Podľa Juraja Karpiša to ukáže čas.

Celé video z diskusie:

Článok vznikol na základe diskusie Café Európa na festivale Pohoda 2018. Na tému „Oplatí sa nám Európska únia?“ diskutovali 6. júla 2018 v EUropa stage Katarína Mathernová, najvyššie postavená Slovenka v európskej diplomacii, zástupkyňa generálneho riaditeľa Generálneho riaditeľstva Európskej komisie pre európsku susedskú politiku; Tomáš Sedláček, český ekonóm, vysokoškolský pedagóg a bývalý poradca prezidenta Václava Havla a Juraj Karpiš, slovenský ekonomický analytik a spoluzakladateľ think tanku INESS.