Blog
Z každého podujatia vám prinášame zhnutie hlavných myšlienok, videozáznam a krátky zostrih.

S pojmom populizmus, ako aj s jeho prejavmi sa v poslednej dobe stretávame často. Ide o osobitnú ideológiu alebo iba politický štýl? Je to niečo medzi tým. Podľa Grigorija Mesežnikova je populizmus chudobná ideológia, ktorá charakterizuje politické strany z hľadiska toho, ako oslovujú voličov, čo navrhujú a ako pristupujú k moci, keď sa k nej dostanú. Populistické strany sa už od 19.storočia vymedzujú voči elitám a tvrdia, že iba oni skutočne reprezentujú všetkých občanov. Sledujú verejnú mienku, navrhujú zjednodušené riešenia komplexných otázok a snažia sa o získanie podpory širokej verejnosti. Populizmus zároveň treba odlíšiť od ostatných foriem ideologických konceptov.

V posledných rokoch narastá a upevňuje sa legitímny pocit širokej verejnosti, že ich elity sklamali až zradili. Mnohí ľudia pod ťažobou kríz, nátlakom globalizácie a s nedôverou voči tradičným politikom, majú tendenciu veriť jednoduchým populistickým sloganom. Táto situácia je dôsledkom dvoch výrazných faktorov. Prvým je skutočnosť, že elity v rozvinutých krajinách komunikačne i nastavením politík podcenili vplyvy globalizácie na jednotlivé vrstvy obyvateľstva a nadobudli simplistický dojem, že z nej pozitívne ťažia všetci. Druhým faktorom je naša každodenná komplexná realita, ktorá sa nám úchvatným tempom mení pred očami.

V súčasnosti aj vďaka platforme sociálnych sietí môže byť každý človek "žurnalista" a ovplyvňovať názory ostatných. Dochádza k zoskupovaniu sa ľudí podobných názorov, uzatvárajúcich sa do svojich "bublín", v ktorých si len utvrdzujú svoje existujúce názory. Sociálne médiá a internet bývajú často účelovo zneužívané na šírenie nepravdivých alebo zmanipulovaných informácií a propagandy, mnohokrát zameranej na podkopávanie liberálnej demokracie, šírenie negativity, ako aj nedôvery v elity a demokratický systém.

Čo je vlastne zlé na populistoch? Snažia sa predsa fungovať v demokratickom systéme a k moci sa dostávajú demokratickým spôsobom. Problém však nastáva, keď svoju moc začnú uplatňovať neliberálnym spôsobom. Populistické strany často pripomínajú "one man show" a sú postavené na marketingu jednotlivca, mnohokrát im chýbajú reálne hodnoty, majú nekonzistentný program a ich členská základňa je veľakrát neprehľadná.

Ako sa brániť nepravdivým informáciám a uzatváraniu sa do bublín?

Mainstreamové média sú často terčom veľkej kritiky, no stále sú zdrojom kvalitných overiteľných informácií. Produkujú autorské materiály, na ktoré sa dá reagovať, uvádzajú zdroje, majú transparentnú redakčnú politiku. Alternatívne média publikujú a tiež sú schopné reagovať na otázky čitateľov, ale ich redakčná politika mixuje informácie, manipuluje nimi, aby komunikovali správu, ktorú potrebujú. K manipulácii s informáciami dochádzalo aj v minulosti, no dnes je situácia rozdielna v tom, že toxické informácie a obsah sa šíria veľmi rýchlo vďaka pomoci nových technologických prostriedkov a opačná strana má častokrát problém na to promptne a dostatočne efektívne reagovať. U recipientov informácií hrá kľúčovú úlohu schopnosť kriticky myslieť a rešpekt voči overiteľným faktom. Nie všetko je relativizovateľné. V tomto smere je nesmierne dôležité kvalitné vzdelanie. Vzhľadom na význam pozitívnych príkladov odolávania alternatívnym informáciám a propagande je závažným problémom aj fakt, že alternatívnym a neovereným informáciám už podľahli i niektorí vplyvní ústavní činitelia.

Klesá skutočne miera populizmu v Európe? Sú posledné voľby v EÚ dostatočným ukazovateľom poklesu populizmu? Je Macron "predstaviteľom alternatívy populizmu"?

Populizmus v Európe nie je novým javom a v posledných rokoch došlo k jeho posilneniu i v dôsledku kríz. Ľudia si zvolili Trumpa, odhlasovali brexit ... No búrlivé obdobie akoby opäť pomaly začala prekrývať vlna striedmosti. Rozhodnutia v hneve nebývajú zväčša najmúdrejšie. Nedávne výsledky významných volieb v štyroch členských štátoch by sa dali interpretovať rôzne a nedá sa povedať, že by jednoznačne znamenali otupenie populizmu v Európe. Emmanuel Macron je niektorými považovaný za populistu a v jeho kampani pozorujú i prvky populizmu číreho zrna, no na strane druhej francúzsky prezident Macron nie je populista, lebo sa nevymedzuje voči establišmentu, dokonca bol dlho aj jeho súčasťou. Je systémovým programovým politikom a do akej miery bol jeho program populistický sa ukáže jeho schopnosťou naplniť tento naozaj ambiciózny volebný program.

Európska agenda a populisti

Populistické strany si za obeť ich kritiky a všestranného vinníka spoločenských problémov často vyberajú EÚ. Európska únia nám priniesla 70 rokov mieru, vstupuje do našich každodenných životov s cieľom zlepšovať ho. No, prirodzene, aj ona má svoje nedostatky. Tie sú však postupne odhaľované a pracuje sa na ich odstraňovaní. Dokonalý svet neexistuje. EÚ čakajú veľké zmeny, ktoré môžu vyvolať turbulencie. (Mathernová) Avšak je v našom životnom záujme komunikovať výhody EÚ, jej význam a rovnako aj výsledky kolektívnej práce všetkých členských štátov EÚ. Pretože veci, aj keď sú stabilné, sa môžu v okamihu pokaziť a aktuálny stav sa môže úplne zvrátiť.

Populistické strany, ktoré prenikli do Európskeho parlamentu v 80-tych a 90-tych rokoch 20.storočia, boli euroskeptické, no nie eurofóbne. Nechceli EÚ rozbiť. Vtedy sa na rozpad EÚ zameriavali skôr jednotlivé extrémistické strany, ktoré sa ale nachádzali mimo systému. Dnes majú pravicové populistické strany zastúpenie i v Európskom parlamente, pričom sa netaja výraznými anti-európskymi cieľmi.

Prečo je nacionalizmus tak obľúbenou témou populistov?

Podľa Vašečku je v poslednom období citeľná šíriaca sa ontologická neistota, odcudzenie. Globalizácia mení naše identity, pluralizuje ich, nadobúdame univerzálne, hybridné identity, no národná nám zostáva. Tá je schopná prebúdzať, budovať sociálnu kohéziu, navracať pocit príslušnosti, istoty a upevňovať "pocit super-rodiny". Avšak aj v tomto sa slovenská spoločnosť postupne posúva ďalej. Národná identita nie je v rozpore s európskou. Na Slovensku sa aj napriek rôznym populistickým vplyvom za posledné roky mení diškurz, viac sa počúvame a podľa Vašečku sme sa ako spoločnosť posunuli aspoň o dve generácie dopredu.


Článok vznikol na podujatí „Café Európa: Sú populisti v Európe na ústupe?“, ktorá sa uskutočnila v piatok 7. júla 2017 na festivale Pohoda. Hosťami diskusie boli Katarína Mathernová, zástupkyňa generálneho riaditeľa pre susedské krajiny a rozšírenie (DG NEAR) v Európskej komisii, analytik Grigorij Mesežnikov a Michal Vašečka, sociológ. Moderoval Peter Bardy, šéfredakor portálu aktuality.sk.

Pin It

Prihláste sa na odber noviniek Café Európa