Blog
Z každého podujatia vám prinášame zhnutie hlavných myšlienok, videozáznam a krátky zostrih.

25. februára sa uskutočnila prvá diskusia v Banskej Bystrici. Hosťami boli Alexander Duleba, riaditeľ SFPA a Jaroslav Ušiak, odborný asistent na Katedre bezpečnostných štúdií na Univerzite Mateja Bela v BB. Téma diskusie bola viac než horúca čo dokazovali aj intenzívne vášne ozývajúceho sa publika. Téma sa týkala konfliktu na východe Ukrajiny.

Začiatok diskusie otvoril moderátor poukázaním na fakt, že opakované pokusy o mier na Ukrajine zlyhávajú. Prvú otázku smeroval na pána Dulebu, aby vysvetlil momentálny stav konfliktu na Ukrajine, a či sa zlepšilo niečo po Minsku II. Pán Duleba odpovedá na otázku, že Minská dohoda II má 13 bodov, z toho všetky strany sa zhodli na troch bodoch a to je ukončenie bojov v noci zo 14. na 15. februára, výmena zajatcov a vytvorenie bezpečnostnej zóny. Mal vzniknúť 50 kilometrový koridor. Avšak ani jeden z tých bodov sa nedodržal. Hneď po podpise každá strana interpretovala inak aj každý zo zvyšných bodov. Zhoda pri Minsku I aj II bola v tom, že sa hľadalo riešenie na základe integrity Ukrajiny. Ďalej dopĺňa, že Minsk I zlyhal v tom, že na východe Ukrajiny sa mali konať 7.demcebra voľby s monitoringom OBSE a to separatisti nedodržali. Urobili si vlastné voľby začiatkom novembra bez dohľadu OBSE.

4

Ďalej pán Duleba rozoberá sankcie EÚ voči Rusku, ktoré sú kvôli podpore separatistov zo strany Ruska. Podľa neho, je potrebná medzinárodná kontrola rusko-ukrajinskej hranice na to, aby sme sa presvedčili, že Rusko nepodporuje separatistov. Potom by mohla EÚ aj prehodnotiť sankcie. To, aby bola obnovená kontrola Ukrajiny nad vonkajšou hranicou s Ruskom, bolo v Minskej dohode II podmienené ústavnou reformou na Ukrajine, ktorá bude podľa Dulebu nesmierne náročná.

Alexander Duleba: "Je otázne, či to (Minskú dohodu II) môžeme nazvať dohodou, keď to každý interpretuje úplne inak."

Druhá otázka moderátora smerovala na pána Ušiaka a pýtal sa na možné konzekvencie reálnej vojny Západu s Ukrajinou proti Rusku a aké je vnímanie tohto konfliktu v krajinách V4? Pán Ušiak odpovedá, že krajiny V4 sú malé, resp. stredne veľké a preto ich závislosť na vlastnej obrane ja viac ako otázna. Avšak vieme sa na to pozrieť z hľadiska toho, že každá krajina V4 je členom NATO a týmto poukazuje na fakt, že je dôležitá naša účasť v medzinárodných organizáciách. Ďalej sú podľa neho dôležité naše kľúčové strategické dokumenty, ktoré prijímame. Ďalším aspektom sú vyjadrenia politikov. Napríklad, dnešné vyjadrenia ministra zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Miroslava Lajčáka boli koherentné s tým, ako sa vyjadruje EÚ v rámci prijímania sankcií. (pozn. Minister Lajčák bol v deň diskusie Café Európa 25.februára na návšteve UMB v BB) Posledná dôležitá úloha je úloha verejnosti - to, ako vníma všetky postoje. Pán Ušiak uvádza aj štatistiku, ktorá hovorí, že len takmer 40% ľudí na Slovensku aj v Česku má vôbec poňatie o tom, čo sa deje na Ukrajine. Vraví, že ľudia sa skôr zaujímajú o domácu politiku.

15

Po tomto pokojnom úvode sa začali z publika ozývať otázky typu: "Kto inicioval sankcie? A čo Kosovo?" a podobne, a tak moderátor dal následne priestor našim hosťom odpovedať na tieto otázky. Pán Duleba začal vysvetľovať prečo sa Európska únia a Spojené štáty rozhodli uvaliť sankcie na Rusko a skonštatoval, že anexia Krymu je niečo, čo sme tu nemali od konca druhej svetovej vojny. Do toho sa však opäť rozvášnila časť publika a ľudia začali komentovať jeden cez druhého. Moderátor opäť musel utíšiť publikum tým, že zhrnul všetky ich otázky a dal priestor opäť našim hosťom vyjadriť sa. Alexander Duleba tak začal vysvetľovať, že prípad Kosova je iný ako prípad Krymu. Vraví, že Kosovo sa nikdy nestalo súčasťou Albánska, je to nezávislá enkláva. Ďalej reaguje na to, že v publiku sa ozývali hlasy typu "veď na Kryme riadne prebehlo referendum" - vraví, že v tom referende na Kryme hlasovali ľudia, ktorí žujú v Moskve. Ďalší fakt, ktorý podľa pána Dulebu spochybňuje referendum je ten, že referendum nebolo monitorované OBSE. Ďalej hovorí, že Putin štyri mesiace tvrdil: "to neboli naši vojaci", avšak v auguste 2014 Putin na výjazdovom zasadnutí poslancov zo štátnej dumy na Jalte vyhlási: "áno, boli to naši vojaci." Nasledovala búrlivá diskusia z publika, kde sa diváci pýtali na témy ako vojna v Iraku alebo konflikt v Líbyi.

23

Alexander Duleba: "Anexia Krymu je porušenie medzinárodného práva."

Po dlhšej voľnej debate, moderátor opäť prevzal slovo a spýtal sa diskutujúcich otázku: "Aký je podľa vás vplyv médií na konflikt Ruska s Ukrajinou?". Jaroslav Ušiak však nemal možnosť dopovedať myšlienku, nakoľko bol opäť prerušovaný publikom. Po chvíľke pán Ušiak pokračuje vo svojej odpovedi, že vnímanie hrozieb výrazne závisí od toho, kto získava mediálnu prevahu.

1

Jaroslav Ušiak: "Práve média dnes tvoria ten kľúčový hýbateľ vnímania tých hrozieb."

Ďalšia otázka z publika bola "Kto dal mandát vojskám NATO, aby bojovali na Ukrajine?". Alexander Duleba odpovedá, že tam nie sú vojská NATO a pán Ušiak vyjadruje súhlas s týmto vyjadrením. Pán Duleba pokračuje, že je fakt, že tam sú dobrovoľníci z rôznych krajín, ktorí chcú bojovať, ale zdôrazňuje, že to nie sú vojaci armády NATO.

Nasledovala dlhšia výmena názorov pána Dulebu s časťou publika ohľadom začiatku konfliktu na Ukrajine. Pán z publika sa spýtal pána Dulebu aký je jeho názor na zostrelenie malajzijského lietadla nad Ukrajinou. Pán Duleba odpovedá, že bude akceptovať výsledky holandského vyšetrovacieho tímu, lebo tam zahynulo najviac Holanďanov.  Vraví, že si máme počkať na zverejnenie výsledkov vyšetrovania v júni tohto roku. Nasledovalo ešte kolo otázok a odpovedí.

Moderátor ukončil diskusiu pozvaním na ďalšiu bystrickú diskusiu Café Európa, ktorá sa uskutoční 16.marca a jej témou bude rozšírenie Európskej únie na západnom Balkáne.

5

Poznámka:

Počas diskusie sa viedol spor, či M. Gorbačov poprel existenciu prísľubu USA, že NATO sa nikdy nebude rozširovať smerom na východ. Tu je video, na ktorom sám hovorí, že sa jedná o mýtus:

 

Pin It

Prihláste sa na odber noviniek Café Európa