Blog
Z každého podujatia vám prinášame zhnutie hlavných myšlienok, videozáznam a krátky zostrih.

V novembri 1989 sme získali slobodu. Tú si však dnes mnohí zamieňajú s anarchiou. Môže neobmedzená sloboda paradoxne viesť k obmedzeniu slobody?

Ak má sloboda prežiť, musí byť do istej miery obmedzená. O „paradoxe tolerancie“ hovoril filozof Karl Popper – neobmedzená tolerancia môže viesť k zániku tolerancie. Ak totiž tolerujeme tých, ktorí sú otvorene netolerantní, môžu sa dostať k moci a toleranciu ako takú zničiť.

To isté sa dá povedať o slobode. Ak dáme neobmedzenú slobodu tým, ktorí chcú slobodu zničiť, prídeme o ňu úplne. Ale ak raz pristúpime na to, že slobodu musíme obmedziť – nedostávame sa tým na úroveň tých, ktorí ju chcú zničiť? Je to stále sloboda, alebo sa na ňu iba hráme?

„Za komunizmu nás na katedre marxizmu-leninizmu učili, že sloboda je poznaná nutnosť,“ hovorí vedúci Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku, Ladislav Miko. „Štát vtedy určoval, čo bude a čo nebude, čo smieš a nesmieš. Keď toto prijmeš, potom môžeš robiť čo chceš, ale v týchto mantineloch.“

Ak teda žiadame obmedzenie slobody pre tých, ktorí sú netolerantní a chcú slobodu zničiť, nerobíme presne to isté, čo komunisti? Tiež nastavujeme mantinely, v rámci ktorých môžeme byť slobodní.

Kde sú hranice slobody?

Liberálnejšia predstava o slobode hovorí, že moja sloboda siaha po špičku tvojho nosa. Teda jednotlivec je slobodný do tej miery, kým svojim konaním neobmedzuje slobodu iného človeka. Otvorenou otázkou ostáva, či do toho spadajú aj reči. Tu treba vyzdvihnúť ďalší dôležitý pojem: zodpovednosť.

Sloboda je právo robiť, čo chceme. Ale zároveň za to aj niesť zodpovednosť. Ladislav Miko hovorí, že za 30 rokov od Nežnej revolúcie sme práve na túto zodpovednosť, ktorá má právnu aj etickú rovinu, zabudli.

Prejavom slobody človeka môže byť aj to, keď netriedi odpad a všade jazdí autom. No cíti etickú zodpovednosť voči budúcim generáciám za to, v akom stave im odovzdá planétu? Svojim nezodpovedným konaním predsa obmedzuje slobodu ľudí v budúcnosti – slobodu ísť do lesa, dýchať čerstvý vzduch.

Druhá rovina je právna. Môžeme ísť hovoriť svoje názory do rôznych „alternatívnych médií“ a nikto nám v tom fyzicky nezabráni. No, ako sa presvedčil aj dnes už bývalý poslanec za ĽSNS, aj za to treba niesť zodpovednosť. Sú na to platné zákony o hanobení rasy, národa a presvedčenia.

Obmedzovať slobodu internetu?

Prednedávnom bol za rasistické reči vo vysielaní žilinského rádia Frontinus odsúdený poslanec parlamentu Milan Mazurek. Obhajoval sa rôzne, najmä sa však vykrúcal. Snažil sa spochybniť nahrávku, napriek tomu, že celá relácia je stále na YouTube.

Súd poslanca potrestal pokutou a stratou poslaneckého mandátu. Jeho vyjadrenia sú ale stále online. Nemal by štát radšej zabezpečiť to, aby sa tento obsah nemohol ďalej šíriť?

V dnešnej rýchlej a komplikovanej dobe môžu mať ľudia pocit, že je potrebné internet do nejakej miery regulovať. Bývalý sudca Ústavného súdu a člen Súdnej rady Lajos Mészáros priznáva, že množstvo „hejtu“ na internete zatiaľ nevieme obmedziť. Avšak nemyslí si, že by sme preto mali internet viac regulovať zákonmi. „Je iba otázkou času, kedy sa občianske spoločnosti vykryštalizujú a spoločnosť sama vypudí tých, ktorí píšu (aj na internete) nenávistné veci,“ hovorí.

Je teda skôr proti tomu, aby bol štát zodpovedný za dozor nad tým, aký obsah sa internetom šíri. Táto diskusia však v Európe prebieha. Zatiaľ nebolo prijaté, no stále je v EÚ na stole napríklad Nariadenie o predchádzaní šíreniu teroristického obsahu online. Medzi extrémistickým a teroristickým obsahom je pritom veľmi tenká a nie vždy jasná deliaca línia.

Sloboda slova, tak ako každá sloboda, nie je neobmedzená, ale obmedzovať ju zákonmi je iba jedna z ciest, ako ju udržať v rozumných mantineloch. Za to, že povieme, napíšeme, uverejníme niečo nenávistné, nás môže spoločnosť potrestať aj inak, ako väzením či cenzurovaním. Napríklad opovrhnutím, stratou kreditu, dôvery.

Kritik by to nazval vynucovaním autocenzúry, no možno je načase, aby sme na seba navzájom boli prísnejší a vyžadovali slušnosť. V mene zachovania slobody.

Celé video z diskusie:


Článok vznikol na podujatí „Podoby slobody”, ktoré zorganizovalo 29. septembra Zastúpenie Európskej komisie na Slovensku v spolupráci so Slovenskou spoločnosťou pre zahraničnú politiku (SFPA) a festivalom Divadelná Nitra. So Zuzanou Kovačič Hanzelovou diskutoval Ladislav Miko, vedúci Zastúpenie Európskej komisie na Slovensku, Lajos Mészáros, bývalý sudca Ústavného súdu SR a Veronika Šikulová, slovenská prozaička, autorka kníh pre deti a mládež.

Pin It

Prihláste sa na odber noviniek Café Európa