Blog
Z každého podujatia vám prinášame zhnutie hlavných myšlienok, videozáznam a krátky zostrih.

V stredu 18. februára sa uskutočnila prvá diskusia Café Európa už aj v Trnave v priestoroch ARTKLUBU. Hosťami našej trnavskej diskusie boli Jaroslava Kaňuchová Pátková, výkonná riaditeľka Zväzu výrobcov hrozna a vína a Vladimír Mrva, vinár a spolumajiteľ Mrva & Stanko. Diskusiu ako zvyčajne moderoval Vladimír Bilčík zo SFPA. 

Vladimír Bilčík na začiatku poznamenal, že téma vína je jednoznačne ľahšou na diskusiu v porovnaní s ostatnými debatami, ktoré vrámci Café Európa prebiehajú. Takými sú napríklad téma terorizmu v Európe alebo aktuálny rusko-ukrajinský konflikt.

9

Na úvod moderátora zaujímala všeobecná otázka ako pomohlo členstvo Slovenska v Európskej únii (EÚ) našim vinárom. Pani Kaňuchová Pátková skonštatovala, že všetky podmienky pre vinárstvo sú určované priamo v Bruseli, pričom niekedy sú pozitívne, niekedy negatívne. Slovensko, ako malá krajina, nerozhoduje v takej miere ako väčšie krajiny - Španielsko alebo Francúzsko. Veľkým prínosom nášho členstva v EÚ sú však dotácie, pri ktorých sa dá opäť polemizovať, či sú pozitívne alebo negatívne. Avšak veľkú úlohu pri našom negatívnom vnímaní dotácii, zohráva aj veľká miera byrokracie na Slovensku. Podľa pani Kaňuchovej Pátkovej, dotácie pre vinárov sú vrámci EÚ delené zle, pretože napríklad Francúzsko dostáva viac peňazí ako Slovensko. Ako výhodu však vidí fakt, že slovenskí vinári vôbec dostávajú dotácie.

1

Jaroslava Kaňuchová Pátková: "Pri výrobe vína je všetko zakázané, povolené je len to, čo je uvedené v nariadeniach EÚ."

Pán Mrva odpovedal, že z EÚ nám plynú výhody. Napríklad vďaka nášmu členstvu v EÚ máme podporu pre technológie a vinohradníci dostávajú aj finančnú podporu. Problémom je, že nie je určená pre všetkých, napríklad pre mladých začínajúcich podnikateľov. Ďalším negatívom je fakt, že vinár môže prijať podporu, ale následne má povinnosť všetko prefinancovať.

8

Obaja diskutéri upozornili na fakt, že spotreba vína v Taliansku, Španielsku a Francúzsku poklesla až o 30% a teda EÚ sa rozhodla zmeniť systém označovania vín. Ten následne však viedol k stavu, že dnes sú police v obchodoch plné vín, ktoré sú nekvalitné, pretože nie je potrebné uvádzať top označenie, podľa ktorého spoznáte kvalitu vína - a tým je oblasť. EÚ momentálne zisťuje, že to nebol najlepší ťah, nakoľko týmto vlastne podporila hlavne vína z krajín mimo Európy.

11

Mrva odpovedá na otázku, či sám ako vinár cíti túto zmenu označovania. Podľa neho ju pociťuje a ďalej hovorí, že problémom je, že niektoré vína nepodliehajú certifikácii a následne nie je možné vystopovať, či daný vinohrad vôbec existuje.

Pán Mrva ďalej rozoberal, že na Slovensku z celkovej spotreby vína predstavuje domácu výrobu iba 40% a až 60% vín je z dovozu. Môžeme to vidieť na vínnych kartách viacerých reštaurácii na Slovensku, kde majú prevahu zahraničné vína v ponuke nad našimi domácimi. Podľa pána Mrvu, treba začať zdola, teda od zákazníkov. Pokiaľ si sami zákazníci nezačnú pýtať slovenské vína v našich reštauráciách, tak sa zrejme veľa na tomto trende nezmení. Dôvod v uprednostňovaní zahraničných vín pred domácimi vidí aj v tom, že "ľudia chcú víno porovnávať" a sú zvedaví na rôzne chute.

19

Vladimír Mrva: "Možno sme v takej etape, že sa vrátime k tradícii - k našim vínam."

Ďalej tvrdí, že pokiaľ sa nezmení tento trend na Slovensku, tak sa neoplatí vysádzať nové vinohrady u nás. Iba keď budeme cítiť, že rastie dopyt po slovenských vínach, iba vtedy sa oplatí začať vysádzať vinohrady.

Nasledovali viaceré otázky z publika. Jedna z otázok sa týkala problému prelievania zahraničného vína a jeho fľaškovania na Slovensku. U nás sa takéto víno predáva lacno a tým pádom znižuje ceny vín nadol. Pán Mrva odpovedal, že bohužiaľ, sám sa ako vinár čuduje tomu, že sa takéto veci vedia ututlať a konštatuje, že poctiví vinári s tým nič nevedia urobiť. Z publika odznela aj otázka týkajúca sa malých vinárov a ich perspektívy. Pani Kaňuchová Pátková odpovedá, že by sme si mohli brať príklad z Moravy, kde sa malým vinárom darí vďaka obrovskej podpore, ktorú dostávajú a najmä vďaka spojeniu vína s agroturistikou a miestnymi penziónmi. Toto napríklad na Slovensku chýba, avšak pani Kaňuchová Pátková je presvedčená, že perspektíva u nás v tomto smere existuje. Jedna z posledných otázok z nášho sli.do sa týkala kompenzácii za škody spôsobené vinárom. Pán Mrva povedal, že možnosť kompenzácii za škody spôsobené zimnými mrazmi existuje, no pri hubových ochoreniach takéto kompenzácie nie sú.

7

Na záver dostal pán Mrva otázku aké víno by odporučil 27-ročnému Francúzovi z Nancy a s úsmevom odpovedal, že by takému mladíkovi odporučil svieže Cabernet Rosé. Pani Kaňuchová Pátková na záver skonštatovala, že EÚ nám ponúka ochranu značky a dobrú finančnú podporu. Je už len na slovenských vinároch, aby vedeli o svojich možnostiach, stanovili si podmienky a aj ich dodržiavali.

1

Pin It

Prihláste sa na odber noviniek Café Európa