Blog
Z každého podujatia vám prinášame zhnutie hlavných myšlienok, videozáznam a krátky zostrih.

Od britského referenda o vystúpení z Európskej únie už ubehol takmer rok. 23. júna 2016 sa tesná väčšina voličov rozhodla takzvaný brexit podporiť. Toto zatriaslo politickou situáciou v Spojenom kráľovstve, ale i celou EÚ. Ani dnes však stále nevieme ako presne bude brexit vyzerať, a aký bude mať na nás dopad.

Keď dnes premýšľame nad tým, aké konkrétne dopady bude mať brexit na životy samotných Britov, ale i na iných občanov EÚ žijúcich na britských ostrovoch, pripomína to tak trochu veštenie z kávovej usadeniny.

EÚ obsadila pozíciu hlavného vyjednávača pre brexit, ktorým sa stal Michel Barnier a vytvorili sme kvôli tomuto procesu novú pracovnú skupinu. Veľká Brinátia na druhú stranu pomenovala svoje hlavné priority v týchto vyjednávaniach.

Napriek tomu o konkrétnych podmienkach odchodu Veľkej Británie a o tom, čo všetko brexit bude znamenať, stále mnoho nevieme. Predstavy EÚ a Spojeného kráľovstva sú zatiaĺ úplne nekompatibilné a tak sa ďalej hrá s rôznymi scenármi tvrdších či mäkkšých podôb tohto procesu.

Túto neistotu a iba veľmi pomalý vývoj záležitostí spôsobilo viacero okolností. Výsledok referenda, v ktorom za odchod z EÚ zahlasovalo 51,9% zúčastnených voličov, v prvom rade zatriasol domácou politickou scénou.

Ako hovorí Vladimír Bilčík, analytik Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku, David Cameron sa rozhodol vyhlásením referenda o brexite vyriešiť dlhodobý spor vnútri svojej Konzervatívnej strany. „Pre svoju  politickú budúcnosť bol ochotný riskovať nielen členstvo Veľkej Británie v EÚ, ale aj budúcnosť samotnej Európskej únie.“

Po ohlásení výsledkov však aj jeho politická kariéra skončila. Cameron odstúpil a musela sa sformovať nová vláda, na čelo ktorej sa postavila Theresa Mayová. Ani tá však nemala ihneď jasno v tom, ako má brexit vlastne vyzerať.

Aký brexit?

Pred samotným referendom nemala žiaden plán B pre prípad, že zvíťazí kampaň za odchod ani EÚ, ale ani Briti. „Cameron priam  zakazoval svojej vláde, aby nejaký plán B vyrábali, lebo veď načo,“ každý totiž rátal s tým, že praktické argumenty zvíťazia nad kampaňou postavenou na negatívnych emóciách, hovorí redaktor denníka Pravda Andrej Matišák.

Dokonca ani zástancovia brexitu nemali dopredu vypracovaný plán, ako by mal nastať. Po ohlásení výsledkov sa jeho najväčší zástancovia, na čele s predsedom strany UKIP Nigelom Farageom, z politiky stiahli.

„Theresa Mayová  bola zástankyňou zotrvania Spojeného kráľovstva v Európskej únii, nechcela vystúpiť.“ Hovorí Bilčík. „Paradoxne mnohí tí, ktorí budú zvládať brexit, boli zástancovia zotrvania.“

Tým ale prirodzene dlho trvá, kým prídu s konkrétnym plánom. Článok 50 nakoniec premiérka Mayová aktivovala, no onedlho ohlásila predčasné voľby. Tie budú znamenať ďalší odklad rokovaní a konkrétnych plánov a riešení.

Dva roky, do ktorých by podľa Lisabonskej zmluvy mal brexit nastať, však nie sú taká dlhá doba. Mayovú na to upozornil aj predseda EK J.C. Juncker, keď počas ich spoločnej večere vytiahol kópie prístupových zmlúv s Chorvátskom a nedávno uzatvorenej zmluvy o CETA, ktorá má vyše 2000 strán. Podobne komplexná bude musieť byť aj zmluva o budúcich vzťahoch EÚ a Spojeného kráľovstva.

Samotné voľby však môžu ešte zohrať dôležitú rolu v tom, ako bude brexit nakoniec vyzerať. O tom, že nastane totiž už niet pochýb. „Dnes   už je tá skupina ľudí, ktorí sú stotožnení s tým, že Briti vystúpia z EÚ je oveľa väčšia, zhruba dve tretiny voličov, než tá skupina, ktorá by brexit chcela ešte zvrátiť.“ hovorí Bilčík.

Aj tí, ktorí s brexitom nesúhlasili, sa už s realitou zmierili. Môžu však mať odlišný názor na to, či má byť naozaj tak tvrdý, ako ho zatiaľ presadzuje premiérka Mayová.

Tej v týchto voľbách ide o to získať silnejší mandát. Premiérske kreslo totiž prebrala po Cameronovi, no nebola zvolená v riadnych voľbách. Podľa redaktora denníka Pravda Andreja Matišáka niet pochýb o tom, že silný mandát aj nakoniec získa.

No to, akí členovia konzervatívnej strany  sa do parlamentu dostanú – teda či to budú skôr zástancovia „tvrdého“ alebo „mäkkého“ brexitu, môže ešte zohrať zaujímavú rolu. „Ak  zloženie parlamentu bude naznačovať, že brexit by mal byť skôr mäkký, môžeme byť ešte svedkami prekvapenia.“

Ako sa brexit dotkne Slovákov v Británii?

Matišák hovorí , že EÚ ide vo vyjednávaniach o brexite s vládou Spojeného kráľovstva v zásade o dve  otázky, „postavenie občanov EÚ, teda aj Slovákov v Británii a finančné záväzky Británie voči Európskej únii.“

Mnoho  zástancov odchodu z EÚ si podľa Matišáka zrejme myslelo, že si budú môcť ponechať všetky výhody jednotného trhu a kompletne uzatvoriť svoje hranice zahraničným pracovníkom, predovšetkým tým zo strednej a východnej Európy.

Tak to ale nepôjde a podľa Matišáka je EÚ  v týchto vyjednávaniach, napriek veľkosti, dôležitosti a sile Británie, silnejšou stranou Európska únia.

Otázkou ale zostáva, aký budú mať občania EÚ, vrátane Slovákov, po brexite v Británii status. Budú mať napríklad naďalej rovnaké práva ako občania Veľkej Británie, budú mať naďalej nárok na bezplatnú zdravotnú  starostlivosť či školstvo?

Taktiež je otázne, či budú mať rozdielny status občania EÚ, ktorí už v Británii žijú a tí, ktorí by chceli prísť až potom, čo nastane brexit. Odborníci sa zhodnú v tom, že to bude naďalej možné, i keď to bude určite komplikovanejšie než doteraz a táto možnosť už možno nebude otvorená každému.

Dopad na Slovensko

Ako zasiahne brexit Slovenskú republiku ako takú? Jednou z prvých tém, ktoré sa v slovenských médiách objavila, bola možnosť získať k nám jednu z pracovných agentúr EÚ.

Decentralizovaných stálych pracovných agentúr je v EÚ až 37, Slovensko ale patrí medzi 5 krajín, v ktorých nesídli žiadna z nich. Po brexite sa však z Londýna budú presídľovať Európska agentúra pre lieky (EMA ) o ktorú sa Slovensko chce uchádzať, ale aj Európsky orgán pre bankovníctvo (EBA).

Skupinou, ktorá z brexitu určite nebude nadšená, sú slovenskí študenti. Veľká Británia bola dlho jednou z najpreferovanejších destinácií pre vysokoškolské štúdium v zahraničí. Podľa Matišáka aj Bilčíka budú mať aj naďalej tí najlepší študenti v britských univerzitách otvorené dvere.

Priemernejší študenti však rozhodne budú mať zložitejší prístup k týmto školám a štipendiám. Cena vzdelania vo Veľkej Británii sa pre Slovenských študentov totiž určite zvýši, zrejme budú mať rovnaký status ako dnes zahraniční študenti z krajín mimo EÚ.

Obavy vyvoláva aj predstava, že množstvo zo Slovákov žijúcich vo Veľkej Británii sa vráti na Slovensko, čo zvýši nezamestnanosť u nás a zaťaží náš sociálny systém. Podľa Bilčíka toto nedokážeme odhadnúť. „My presne nevieme, koľko Slovákov je vo Veľkej Británii, zhruba je to 85 000 ale Briti nemajú žiadne oficiálne štatistiky. A nevieme presne čomu sa venujú.“

Podľa Matišáka  to však nie sú iba ľudia vykonávajúci nízko kvalifikované práce, ale i rôzni odborníci. Istou príležitosťou by teda mohlo pre Slovensko byť, ak by sa títo vrátili domov a prispeli k rozvoju našej spoločnosti. Čoraz častejšie predsa počujeme, že i u nás majú niektorí zamestnávatelia problém nájsť kvalifikovanú pracovnú silu.

Otázne však je, či sa rozhodnú vrátiť na Slovensko, alebo odídu inam do EÚ, ak sa aj rozhodnú alebo budú nútení odísť.

Celé video z diskusie


Článok vznikol na podujatí „Café Európa: Čo čaká Slovákov po brexite?“ ktoré zorganizovalo 16. mája 2017 Zastúpenie Európskej komisie na Slovensku spolu so Slovenskou spoločnosťou pre zahraničnú politiku (SFPA) a s podporou Nadácie Hannsa Seidela. Diskutovali analytik SFPA Vladimír Bilčík a redaktor denníka Pravda Andrej Matišák.

Pin It

Prihláste sa na odber noviniek Café Európa