Blog
Z každého podujatia vám prinášame zhnutie hlavných myšlienok, videozáznam a krátky zostrih.

Zrušenie vízovej povinnosti pre Ukrajincov sprevádza nadšenie i obavy. Ukrajina je našim najväčším susedom, no pre uzatvorenú Schengenskú hranicu i najmenej poznaným. Aké je jej vnímanie na Slovensku? Ako ho formujú médiá, ale i rôzne propagandistické weby?

Šiesteho apríla bol v Európskom parlamente definitívne odsúhlasený bezvízový styk s Ukrajinou. Po tom, čo sa tieto správy prvý krát objavili v decembri minulého roka, nasledovala na Slovensku menšia hystéria. Zlatým klincom bol článok Plusky „Mimoriadne správy z Európskej únie: Práve sme prijali 50 miliónov cudzincov, víza nepotrebujú!“ (nadpis a vyznenie článku boli po kritike na webe zmenené).

Ako vlastne vnímame na Slovensku Ukrajinu a Ukrajincov? Práve pre prísne stráženú hranicu ide o našich najmenej poznaných susedov. To, ako ich poznáme, formujú práve médiá, ale i rôzne konšpiračné weby a virálne informácie šíriace sa sociálnymi sieťami.

Kvôli konfliktu s Ruskom sú tieto informácie často zavádzajúce a negatívny imidž tejto krajiny je ich dlhodobým cieľom. Ako teda vyzerá Ukrajina očami Slovákov a ako je to naozaj, sme sa na Dňoch Ukrajiny v Košiciach rozprávali s riaditeľom Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku Alexandrem Dulebom a reportérkou Aktuality.sk Stanislavou Harkotovou.

Ako o Ukrajine informujeme

Od vypuknutia Majdanu, následnej Ruskej okupácie Krymu a začiatku vojny na juhovýchode krajiny sa Ukrajina v našich médiách objavuje omnoho častejšie než predtým. Napriek tomu, že ide o udalosti na relatívne malej časti územia tejto vyše 45 miliónovej krajiny, vypĺňajú takmer 100 percent obsahu správ o nej u nás.

„Na Ukrajine je o čom písať v ktorejkoľvek časti sa nachádzate, je to obrovská krajina,“ hovorí Stanislava Harkotová s tým, že témy týkajúce sa nášho suseda by boli i pre Slovenské publikum zaujímavé. Problémom však je, že redakcie slovenských médií nemajú dostatočné rozpočty a sú personálne poddimenzované.

Výsledkom je prevládajúci negatívny kontext. „Ak sa o Ukrajine píše, tak je to skôr v negatívnom význame. Spravodajstvo sa obmedzuje na konflikt, na korupciu.“ Z takéhoto spravodajstva sa ale úplne vytráca komplexný obraz krajiny a toho, ako reálne život v nej vyzerá.

Aj informovanie o samotnom konflikte sa podľa Harkotovej obmedzuje na štatistiky. Po vojenských stretoch sa napíše, kde koľko vojakov zomrelo, akou muníciou sa pálilo. „Nie je ale dovysvetlené, čo presne sa v teréne deje na úrovni samosprávy, alebo samotných ľudí, ktorí tam žijú.“ Pri takto plytkom informovaní hrozí, že sa vytratí súcit s trpiacim susedom.

Problémy v informovaní

Ukrajina môže poslúžiť ako príklad väčších problémov, ktorým v súčasnosti v mediálnom priestore, ale aj v problematike šírenia informácií všeobecne, čelíme. Ilustruje jednak slabosť a nedostatky tradičných médií, ale aj silu nových médií. Vrátane konšpiračných a propagandistických, ktoré práve z nedostatkov tých tradičných, ktoré musia dodržiavať novinársku etiku a informovať vyvážene, profitujú.

Problém tlače či televízií sa dá podľa Harkotovej zhrnúť pod pojem „parašutistická žurnalistika“. Iba málo médií už má svojich stálych redaktorov. „Väčšina médií to naozaj rieši nárazovo. Keď sa stane niečo, čo je mediálne zaujímavé, tak tam vyšlú redaktora. Nerobí sa to ale systematicky.“

Dôsledkom je už spomínané prevažne negatívne informovanie nielen o Ukrajine, ale i o svete. „Pozitívnych príbehov na Ukrajine je veľa. Ale na to, aby ste ich spracovali zaujímavo a priniesli ich, tak tam musíte pôsobiť a pohybovať sa medzi ľuďmi.“ To „parašutistickí“ novinári bez hlbších znalostí situácie a kontextu v krajine prirodzene nemôžu.

Keď je obraz Ukrajiny na Slovensku prevažne negatívny, uľahčuje to prácu rôznym „alternatívnym“ webom. V šírení informácií sú vďaka sociálnym sieťam veľmi úspešné a o Ukrajine, Ukrajinsko-Ruskom konflikte a situácii na Ukrajine šíria množstvo bludov, dezinformácií a mýtov.

Medzi najrozšírenejšie patrí mýtus o zakazovaní ruského jazyka na Ukrajine. Alexander Duleba upozorňuje, že na Ukrajine dodnes platí zákon ešte z čias vlády Janukovyča. Ten za oficiálny jazyk síce ustanovil ukrajinčinu, no každý región si môže schváliť ako svoj oficiálny i ďalší jazyk.

Podľa Dulebu je celkovo mylná predstava o tom, že na Ukrajine žijú ukrajinsky hovoriaci Ukrajinci, a rusky hovoriaci Rusi, ktorí majú medzi sebou konflikt. Naopak, aj rusky hovoriaci obyvatelia sa väčšinou hlásia k ukrajinskej národnosti.

Schizofrénia v našom prístupe

Podľa Alexandra Dulebu tieto problémy v informovaní vyúsťujú do toho, že prístup slovenskej verejnosti k celej ukrajinskej otázke je značne schizofrenický. Dokladá to prieskumom verejnej mienky, ktorý si Slovenská spoločnosť pre zahraničnú politiku objednala u agentúry Focus v októbri 2014.

Pýtal sa verejnosti na jej pohľad na Ukrajinu a udalosti po Majdane. Na otázku, či má ukrajinská vláda a prezident plné právo vykonávať reformy, ktoré Ukrajinu priblížia k Európskej únii, odpovedalo pozitívne 65,9 percent respondentov. „Čiže jednoznačne Slováci považujú Ukrajinu za nezávislú krajinu, ktorá má právo sama rozhodnúť o tom, či chce byť súčasťou EÚ, alebo niečoho iného.“

Vnímanie ruského zásahu do vnútorných záležitostí Ukrajiny je všeobecne vnímané negatívne. Zároveň to ale podľa Slovákov neznamená, že by sme mali zmeniť svoj postoj k Rusku. Vyše polovica respondentov nesúhlasila s tvrdením, že by EÚ mala Rusko za jeho konanie potrestať sankciami, ani s tým, že by slovenskí politici mali voči Rusku vystupovať ráznejšie.

„V tomto vidím schizofréniu. Na jednej strane je tu jasné hodnotenie ‘Rusko robí zlé veci voči Ukrajine’, zároveň to ale neznamená, že by sme my mali meniť svoju politiku voči Rusku. Čiže by sme mali tolerovať to, čo považujeme za zlé.“

Takáto schizofrénia sa nevyhnutne musí prejaviť i v postojoch politickej elity, ktorá je reprezentantom spoločnosti. Vláda SMERu-SD podľa Dulebu replikuje túto schizofréniu. Jednoznačne odmietala a odmieta okupáciu Krymu, no odmieta aj trestanie Ruska. Sankcie premiér Fico kritizuje, vyhlasuje za zbytočné. „Ale ešte nikdy neodpovedal na otázku, že ak nie sankcie, tak čo?“

Podobné sú i postoje predsedu parlamentu Andreja Danka. „On povedal, že za konflikt na Ukrajine je zodpovedná Európska únia. To je klasická ruská interpretácia,“ hodnotí Duleba.

Rozpoltenosť ilustruje to, že tretím najvyšším ústavným činiteľom je protipól Fica i Danka, Andrej Kiska. Jeho jednoznačný postoj voči Rusku a Ukrajine bol podľa Dulebu jednou z kľúčových vecí, ktoré ovplyvnili posledné prezidentské voľby a rozhodli o jeho víťazstve.

Ukrajina už nie je iba o Ukrajine, ale o zápase o demokraciu

Téma Ukrajiny rozdeľuje a polarizuje Slovenskú politickú scénu. Okrem toho, že sú protichodné názory medzi najvyššími ústavnými činiteľmi, sa toto štiepenie dá nájsť aj vo vnútri súčasnej vlády.

Tam je opakom postojov SMERu-SD a SNS strana Most-Híd.

Ešte jednoznačnejšie je to viditeľné pri pohľade na celý slovenský parlament. Najkontroverznejšou stranou v ňom je neofašistická ĽSNS. Aj pre ňu bola téma Ukrajiny jednou z kľúčových pri komunikácii k voličom.

Ešte počas revolučných udalostí na Majdane v roku 2014 jej predseda a banskobystrický Župan Marián Kotleba napísal list (vtedy ešte) prezidentovi Janukovyčovi. Vyzýval ho neustupovať, demonštrantov nazval teroristami s ktorými nemožno vyjednávať.

Kotlebova strana je otvorene antisystémová. Jej dlhodobým cieľom je deštrukcia demokracie na Slovensku. Priklonenie ku krajne proruskej a protiukrajinskej interpretácii udalostí počas a po Majdane ilustruje, že tento konflikt už dávno nie je iba o osude Ukrajiny samotnej. Stal sa nástrojom mocenského boja, propagandy a ovplyvňovania politiky aj u nás.

Celé video z diskusie


Článok vznikol na podujatí „Ukrajina očami Slovákov (Café Európa na Dňoch Ukrajiny 2017)“ ktoré zorganizovalo 19. apríla 2017 Zastúpenie Európskej komisie na Slovensku spolu so Slovenskou spoločnosťou pre zahraničnú politiku (SFPA) a podporou Nadácie Hannsa Seidela. Diskutovali riaditeľ Výskumného centra SFPA Alexander Duleba a reportérka Aktuality.sk Stanislava Harkotová

Pin It

Prihláste sa na odber noviniek Café Európa