Blog
Z každého podujatia vám prinášame zhnutie hlavných myšlienok, videozáznam a krátky zostrih.

Čoraz väčšia automatizácia, nástup čoraz autonómnejších robotov a rozvoj SMART technológií vyvolávajú nielen nadšenie, ale i obavy. Modernizácia totiž často znamená prepúšťanie. Čo je to vlastne „priemysel 4.0“?

Pod týmto termínom sa podľa manažéra firmy B&R Slovensko, ktorá sa práve automatizáciou a robotizáciou zaoberá, Martina Majera, skrýva množstvo rôznorodých technológií a procesov.

Ide podľa neho o nástup novej „éry informovanosti“, pre ktorú je príznačná práca s veľkým množstvom dát v reálnom čase. Snímače priamo vo výrobe dáta zbierajú a následne sa môžu do výroby vykonávať online zásahy, „ktoré ju vylepšujú, zrýchľujú, optimalizujú.“ Takto vznikajú takzvané „kyber-fyzikálne systémy“.

Revolúcia vo všetkých odvetviach

Hovorí sa, že ide o štvrtú priemyselnú revolúciu. Prvou bolo využite parného stroja, druhou pásová výroba a elektrizácia, treťou automatizácia. Priemysel 4.0 prepája robotiku s dátami a internetom vecí.

„Internet vecí je to, že akákoľvek vec, ktorú máme v domácnosti, či už je to práčka alebo chladnička, kávovar, je napojená na internet a dokážeme ju ovládať na diaľku,“ hovorí výkonný riaditeľ Košice IT Valley Pavol Miroššay „a tieto veci vedia fungovať samostatne, ale vieme ich aj poprepájať do celku, ktorý bude fungovať na základe nejakých pravidiel.“

Predstavte si teda kávovar, ktorý Vám automaticky ráno pripraví presne takú kávu, aká Vám najviac chutí. A hneď na to ju pripraví aj Vašej polovičke, podľa jeho či jej predstáv. Keď sa mu minie mlieko na cappuccino, odkomunikuje to s chladničkou a tá ho sama online objedná zo supermarketu. Nakoniec mlieko doplní autonómny dron.

A teraz si skúste takúto inteligentnú technológiu predstaviť vo fabrike. Že sa priemysel 4.0 dotýka aj tradičných odvetví, potvrdzuje viceprezident U. S. Steel Košice Miroslav Kiraľvarga. Oceliarsky priemysel dokáže z priemyslu 4.0  profitovať i sa svojimi produktmi prispôsobiť jeho potrebám.

Aj železiarne sú podľa neho dnes už ťažkým priemyslom iba sčasti, kým roztavia vo vysokých peciach rudu. „Keď sa to ale začne valcovať, získame z toho mnohokrát iba milimetrové pásiky, ktoré sa ďalej využívajú na výrobu v chemickom a farmaceutickom priemysle.“ Takú precíznu prácu im umožňujú predovšetkým počítače a sofistikované stroje.

Štvrtá priemyselná revolúcia sa neodohráva iba v IT kyber-sfére či pri start-upoch, ale vo všetkých oblastiach hospodárstva.

„A skláři nebudou mít co žrát...“

O odbyt tovaru pre nové ale i tradičné fabriky sa teda zrejme niet prečo báť. No sám Kiraľvarga priznáva, že automatizácia im dovolila zachovať objem výroby a znížiť zamestnanosť o viac než 30% oproti stavu v roku 2000.

Priemysel 4.0 prináša veľké otázky o tom, ako bude vyzerať práca v budúcnosti. Nahradia zanikajúce pracovné miesta nové príležitosti? Bude ich dostatok?

Mnohé pracovné pozície určite prežijú, len sa prispôsobia. Budeme potrebovať lekárov, učiteľov aj mechanikov, ktorí ale zároveň vedia robiť v IT. Ale čo s nízkokvalifikovanými zamestnancami? Nie každý má na to, aby zvládol prácu s vyspelými technológiami.

Jedna z teórií hovorí, že počet pracovných miest síce bude klesať, no zároveň klesá aj pracujúca populácia. V Nemecku sa má do roku 2025 znížiť počet ľudí v produktívnom veku o 20%. Prinesie teda priemysel 4.0 naopak pozitívum, obdobie udržateľnosti po predchádzajúcich populačných explóziách?

A ak aj áno, nenastane nebezpečné zvyšovanie sociálnych nerovností? Roboty vyžadujúce si čoraz menej ľudskej obsluhy budú vytvárať bohatstvo pre ich majiteľov, no platy bežných nekreatívnych zamestnancov, ktorých práca bude čoraz menej náročná, ale zároveň menej cenná pre firmy, neporastú. Alebo zasiahne štát?

Pripraviť sa, pozor...

Všetky obavy, aj keď sú na mieste, zatiaľ stoja iba na dohadoch. Isté je to, že štvrtú priemyselnú revolúciu nezastavíme. Rastie exponenciálne. Môžeme sa na ňu iba pripraviť.

Jozef Ondáš, známy manažér z IT sektora a momentálne predseda správnej rady start-upu Empirica, upozorňuje, že do roku 2030 bude 85% pracovných miest v hospodárstve iných, než sú dnes. Úplne iných, takých, aké dnes ešte vôbec neexistujú.

Jediný spôsob, ako spoločnosť na niečo také pripraviť, je prostredníctvom vzdelávania. Podľa Ondáša i Miroššaya je pritom slovenské školstvo na tom katastrofálne. Najmä, čo sa týka výučby vedy a techniky, ani nehovoriac o IT, kde sa dodnes na Slovensku často učí zastaralý programovací jazyk Pascal.

V situácii, kedy ale presne nevieme, aké praktické zručnosti bude trh potrebovať, sa rovnako treba zamerať aj na osobnostné zručnosti (tzv. „soft skills“), najmä rozvoj kreativity a schopnosti pracovať v tíme.

Priemysel 4.0 pred nás stavia otázniky, no zároveň je veľkou príležitosťou, najmä pre rozvíjajúce sa krajiny a regióny, akým je aj východné Slovensko. Okolie Košíc má výraznú startupovú, technologickú a IT základňu.

Štát musí investovať nielen do rozvoja fyzickej infraštruktúry a budovania diaľnic. S blížiacou sa technologicko-priemyselnou revolúciou je potreba investovať do rozvoja kybernetických talentov a príležitostí čoraz naliehavejšia.

Celé video z diskusie:


Článok vznikol na podujatí „Café Európa: Priemysel 4.0 -  Nahradia ľudí roboty?“ ktoré zorganizovalo 13. februára 2018 Zastúpenie Európskej komisie na Slovensku spolu so Slovenskou spoločnosťou pre zahraničnú politiku (SFPA). Diskutovali Miroslav Kiraľvarga, viceprezident U. S. Steel Košice, Pavol Miroššay, výkonný riaditeľ Košice IT Valley, Jozef Ondáš, riaditeľ Empirica, Martin Majer, manažér B&R Slovensko.

Pin It

Prihláste sa na odber noviniek Café Európa