Blog
Z každého podujatia vám prinášame zhnutie hlavných myšlienok, videozáznam a krátky zostrih.

Ako sa Slovákov dotknú nové pravidlá o vysielaných pracovníkoch? Zaslúžime si za rovnakú prácu na rovnakom mieste aj rovnaký plat? Alebo má byť pre nás dôležitejšie zachovať si konkurenčnú výhodu? Praktické dôsledky regulácie sú kontroverzné najmä pre vodičov a podnikateľov v nákladnej doprave.

V roku 2016 vstúpila do platnosti takzvaná vynucovania smernica, na základe ktorej štáty začali uplatňovať pravidlá o vysielaných pracovníkoch podľa smernice z roku 1996.

Niekoľko prípadov z Francúzska, ako u nás medializovaný príbeh českého kamionistu, ktorý dostal pokutu za to, že mal príliš nízku mzdu, naštartovalo celoeurópsku debatu o novej podobe smernice.

Bohatšie krajiny sa v nej snažia chrániť svoj pracovný trh pred lacnou pracovnou silou prichádzajúcou aj zo Slovenska.

Lucia Sabová Danková z Národného inšpektorátu práce vysvetľuje, že za vysielaných pracovníkov sa pritom nepovažujú ľudia zo Slovenska, ktorí sú zamestnaní v zahraničí. Ide iba o pracovníkov, ktorí sú zamestnaní na Slovensku, na obmedzený čas pracujú v zahraničí a potom sa opäť vrátia.

Najčastejšie sú to pracovníci v stavebnom priemysle, tí tvoria cez 43% vysielaných pracovníkov zo Slovenska. Celkovo takto ročne vycestujú krátkodobo za prácou až 2 milióny Slovákov a Sloveniek. V tom sú započítaní aj pracovníci, ktorí vycestujú počas jedného roka viac krát.

Vlády krajín chudobnejšej polovice EÚ sa obávajú zvyšovania nezamestnanosti. Ich prioritou je zachovať konkurencieschopnosť našich pracovníkov.

Podľa Jozefa Kollára, prezidenta KOZ SR, sa ale nesmie zamestnanec v zahraničí cítiť ako druhoradý občan. Zaslúži si aspoň minimálnu mzdu krajiny, kde prácu vykonáva.

Podporuje a víta teda novú smernicu, ktorá by mala vyslaným pracovníkom takúto mzdu zaručiť. Konkurenčná výhoda našich podnikov a zamestnancov podľa neho nesmie spočívať iba na nízkych odmenách.

Problémy dopravcov

Podľa Pavla Hudáka zo spoločnosti HUDOS s.r.o., ktorá patrí medzi najväčšie dopravné spoločnosti na Slovensku, je situácia v medzinárodnej doprave veľmi špecifická a nemôžeme ju regulovať rovnakým spôsobom, ako iné odvetvia.

Mzdové ohodnotenie vodičov na Slovensku podľa neho nie je nižšie, než na západe. Spoločnosti ich musia dostatočne odmeňovať, inak by vodiči prešli do západných firiem.

„Problém je, ako je príjem vodiča rozdelený. Koľko tvorí mzda, koľko stravné a koľko vreckové.“ Ak na Slovensku stravné tvorí väčšiu časť príjmu než napríklad vo Francúzsku, no dopravca bude musieť vodičovi zaplatiť podstatne vyššiu francúzsku minimálnu mzdu aj vysoké stravné podľa slovenskej legislatívy, slovenský vodič sa preňho stane drahším, než Francúz. 

Vreckové však na Slovensku po roku 2012 prakticky zaniklo a tieto náklady sa premietajú priamo do mzdy. Čo sa týka stravného, podľa Kollára principiálne nikdy nemôžeme túto časť nákladov považovať za príjem vodiča.

Takzvané diéty totiž slúžia na to, aby sa zamestnanec mal za čo najesť. Navyše výpočet odvodov, najmä sociálnych a neskôr dôchodku, sa robí iba na základe mzdy. Pozerať sa na diéty ako na súčasť odmeňovania je podľa Kollára teda neprípustné.

Pre prepravcov sú podstatné aj administratívne komplikácie a náklady spojené so smernicou. Na jednej dlhšej ceste vodič prejde niekoľko krajín. Každá má inú minimálnu mzdu a iné kolektívne zmluvy.

Ivan Rusko, generálny tajomník združenia cestných dopravcov ČESMAD Slovakia upozorňuje, že problémy pre dopravcov nesúvisia iba s dôsledkami smernice o vysielaní pracovníkov. Súčasťou tzv. cestného balíka sú i ďalšie nariadenia, ktoré dopravcovia vnímajú ako nezmyselné.

Je ťažké uplatňovať napríklad požiadavku 45 hodinového odpočinku mimo kabíny vozidla. Počas neho by mal vodič opustiť kamión, ktorý nikto nestráži. Nie vždy je totiž možné zastaviť na stráženom parkovisku, takáto infraštruktúra v EÚ chýba. Dopravcovi by pri uplatňovaní tohto pravidla tovar nikto nepoistil.

Riešením, o ktoré dopravcovia usilujú, je vyňať dopravu zo smernice o vysielaných pracovníkoch a pripraviť pre nich osobitnú smernicu, v rámci cestného balíka, ktorý bude pamätať na všetky špecifiká odvetvia.

Schránkové firmy na Slovensku

Skutočným problémom sú podľa Hudáka schránkové firmy, ktoré na Slovensku síce sídlia, no reálny predmet podnikania majú v bohatších krajinách EÚ. Za tunajšiu minimálnu mzdu zamestnávajú ľudí zo Slovenska a ďalších krajín na východ od nás. Tých však posielajú pracovať do západnej Európy.

Tieto firmy vykorisťujú ľudí, ohrozujú trh západných krajín a robia slovenským dopravcom i ďalším zamestnávateľom zlé meno. EÚ aj naše štátne orgány by sa preto mali zamerať najmä na ne.

Podľa Sabovej Dankovej Národný inšpektorát práce o probléme vie a pracuje na jeho odstránení. Práve kvôli takýmto firmám EÚ v roku 2014 prijala špecifickú  smernicu. Dnes slovenské orgány úspešne  spolupracujú s inštitúciami ostatných krajín EÚ na odhaľovaní práve týchto schránok .

Kým sa trh úplne „vyčistí“, ale ešte nejaký čas potrvá.

Celé video z diskusie


Článok vznikol na podujatí „Café Európa: Slováci a práca v zahraničí“ ktoré zorganizovalo 17. októbra 2017 Zastúpenie Európskej komisie na Slovensku spolu so Slovenskou spoločnosťou pre zahraničnú politiku (SFPA) a Nadáciou Hannsa Seidela. Diskutovali Jozef Kollár (Konfederácia odborových zväzov Slovenskej republiky - KOZ SR), Lucia Sabová Danková (Národný inšpektorát práce), Pavol Hudák (HUDOS s.r.o.) a Ivan Rusko (ČESMAD Slovakia)

Pin It

Prihláste sa na odber noviniek Café Európa