Blog
Z každého podujatia vám prinášame zhnutie hlavných myšlienok, videozáznam a krátky zostrih.

Klíma sa mení. Nie je to v podstate nič nové, rôzne cykly teplejších a chladnejších období tu boli vždy. Na Slovensku sa stalo aj to, že sa v januári oralo, či v máji sánkovalo. Avšak súčasné otepľovanie je iné. Môžeme za to my.

Staršie klimatické modely predpokladali, že planéta sa bude prirodzene otepľovať do roku 2030. Potom sa malo opäť ochladiť. Potom však do rovnice prichádza človek a emisie. Kulminácia otepľovania sa tým posúva na neurčito, hovorí Soňa Liová zo Slovenského hydrometeorologického ústavu.

Na modely sa síce nemožno stopercentne spoliehať, pretože nárast teplôt odhadujú rôzne. Avšak všetky potvrdzujú jasný trend ich zvyšovania.

Rozdiel oproti výkyvom teplôt v štrnástom či sedemnástom storočí je aj ten, že tentokrát nehovoríme o regionálnych výkyvoch. Klimatické zmeny sú globálne, týkajú sa celej planéty. Nevyhne sa im ani Slovensko.

Týka sa nás klimatická kríza?

Tropickým krajinám hrozí sucho a extrémne horúčavy. Prímorským krajinám záplavy, keď sa zvýši hladina oceánu. Čo ale Slovensko? Mohlo by sa zdať, že nás sa klimatické zmeny až tak nedotknú.

Častým argumentom je, že klimatické zmeny spôsobujú prívalové dažde a povodne. Liová však tvrdí, že povodní nie je na Slovensku omnoho viac, než v minulosti. Tento pocit môžeme mať preto, že o každej povodni informujú správy. V minulosti ich bolo tiež veľa, len sme o nich všetci nevedeli.

Zrážky sú síce v dôsledku rozpínania teplejšej atmosféry intenzívnejšie, no zatiaľ nie natoľko, aby spôsobovali záplavy. Častejšie sú hlavným vinníkom neupravené korytá a výstavba v okolí riek, ktoré sa rozvodňujú pravidelne. Škody sú potom vyššie aj pri stavoch hladiny, aké sa objavujú pravidelne.

V dôsledku klimatických zmien sa však zmenilo prúdenie vzduchu nad Európou. Kedysi u nás prevládalo západné prúdenie od Atlantiku. Dnes už prevláda južné prúdenie, ktoré k nám prináša horúcejší stredomorský vzduch.

Čo to znamená? Slovensko vysychá. Studne i toky sú prázdnejšie a nebude sa to zlepšovať. Stratégia adaptácie Slovenskej republiky na zmenu klímy Ministerstva životného prostredia hovorí, že od konca 19. storočia na Slovensku stúpli priemerné teploty asi o 1,7 stupňa Celzia. To je viac, než celosvetový nárast o 1,4 až 1,5 stupňa, upozorňuje novinár Pavol Szalai, ktorý pokrýva témy energetiky a životného prostredia pre portál EURACTIV.sk.

Do konca storočia má toto číslo na Slovensku narásť o 2 až 4 stupne Celzia. Zároveň najmä počas letných mesiacov výrazne klesnú zrážky. Hoci podľa Ministerstva životného prostredia naopak narastú vo zvyšných mesiacoch, využiteľné vodné zdroje celkovo klesnú o 30 až 50 percent.

Čo s tým?

Klimatické zmeny sa nás týkajú, no dokážeme s nimi bojovať? Ideálne by bolo globálne riešenie, avšak podľa publicistu Radovana Kazdu ho len ťažko nájdeme. Najbližšie k nemu ľudstvo bolo pri podpise Parížskej klimatickej dohody. Jej dodržiavanie sa však nedá vynútiť.

Szalai vidí riešenie napríklad v „emisných clách“, ktoré by Európa mohla uvaliť na dovážané výrobky a tlačiť tak svojou hospodárskou silou výrobcov na celom svete, aby vyrábali ekologickejšie. Takéto opatrenie by však malo byť prijaté na pôde Svetovej obchodnej organizácie WTO, ktorá je momentálne zablokovaná najmä pre obchodné vojny USA. Je tiež otázne, či by ním Európa neohrozila konkurencieschopnosť vlastného priemyslu.

Riešenia však majú zmysel aj na slovenskej úrovni. Kazda hovorí, že už dnes do opatrení na boj s klimatickými zmenami Slovensko a EÚ investuje veľa peňazí. Na podporu elektromobility sme vyhradili 3,6 milióna eur. Za využívanie slnečnej energie platíme všetci v platbách za elektrinu. V Operačnom programe Kvalita životného prostredia je vyčlenených 3,1 miliardy eur na sedem rokov.  Envirofond z poplatkov za znečisťovanie ovzdušia (kvóty na emisie) získava ročne viac než 10 miliónov eur (10 672 175 € v roku 2018).

Sú však tieto zdroje využívané efektívne? Má zmysel dotovať drahé elektromobily, keď takúto dotáciu využijú skôr bohatší ľudia na nákup druhého alebo tretieho auta? A na čo sa využíva rozpočet Envirofondu? Podľa Szalaia hlavne na financovanie iných položiek štátneho rozpočtu. Na investície do čistejšieho priemyslu sa využíva iba menšia časť.

Klimatické zmeny sa nás bytostne týkajú, ale máme na to, aby sme ich aspoň čiastočne stlmili a pripravili sa na ne. Napríklad tak, že peniaze z predaja emisných kvót použijeme na ozelenenie hospodárstva namiesto sociálnych balíčkov.

Celé video z diskusie:


Článok vznikol na diskusii „Dokáže Európa zvrátiť klimatické zmeny?“, ktoré zorganizovalo 18. septembra Zastúpenie Európskej komisie na Slovensku v spolupráci so Slovenskou spoločnosťou pre zahraničnú politiku (SFPA) a Nadáciou Hannsa Seidela. S Jurajom Hajkom diskutovali analytik a publicista Radovan Kazda, hydrologička Slovenského hydrometeorologického ústavu (SHMÚ) Soňa Liová a editor EURACTIV.sk Pavol Szalai.

Pin It

Prihláste sa na odber noviniek Café Európa