Blog
Z každého podujatia vám prinášame zhnutie hlavných myšlienok, videozáznam a krátky zostrih.

Slovensko patrí medzi menšinu krajín EÚ, ktoré LGBTI ľuďom neumožňujú žiaden druh formálneho zväzku. Mali by mať na Slovensku rovnaké práva, ako v krajinách západnej Európy? Ak chceme s nimi patriť do "jadra EÚ", nemali by sme vyznávať aj rovnaké európske hodnoty?

Verejná ochrankyňa práv Mária Patakyová na tohtoročnom Dúhovom PRIDE v Bratislave vyhlásila, že „Slovenská republika je v situácii, keď nerešpektuje práva párov rovnakého pohlavia“.

Slovensko je jednou zo šiestich krajín EÚ, ktorá neumožňuje osobám rovnakého pohlavia žiadny typ civilného zväzku, či už v podobe manželstva alebo registrovaného partnerstva. Taká je realita v Rumunsku, Bulharsku, Poľsku, Litve, Lotyšsku a na Slovensku.

V Maďarsku a Chorvátsku, tak ako u nás, manželstvo osôb rovnakého pohlavia neumožňuje ústava, no v týchto krajinách je možné uzatvárať registrované partnerstvá.

Mapka

Uznávanie zväzkov párov rovnakého pohlavia v Európe: tmavomodrá – manželstvá, svetlomodrá – registrované partnerstvá, tyrkysovomodrá – uznanie zväzkov uzavretých v zahraničí, šedá – žiadne uznanie, červená – ústava definuje manželstvo ako zväzok muža a ženy (ZDROJ: Silje L. Bakke. Táto mapa bola vytvorená na základe:  Same sex marriage map Europe.svg, CC BY-SA 3.0)

Právo „brať sa“

Aktivista a novinár Branislav Ondrášik so svojim partnerom žije už takmer desať rokov. Pred troma rokmi uzatvorili registrované partnerstvo a o niekoľko mesiacov aj manželstvo v škótskom Edinburghu. 

Ide však iba o symbolický akt, pretože slovenské úrady takéto zväzky uzatvorené v zahraničí neuznávajú. Táto situácia má však pre páry rovnakého pohlavia viaceré praktické dôsledky.

„Keď prídete do nemocnice, nemáte žiaden vzťah. Keď teraz vyjdem von a zrazí ma auto, všetok môj majetok skončí niekde vo vzduchoprázdne.“

Okrem problémov s prístupom ku zdravotnej starostlivosti či pri dedení môže neexistujúca právna úprava Slovensku uškodiť aj ekonomicky.

Bratislava je v hre ako možné sídlo Európskej agentúry pre lieky, ktorá sa má kvôli brexitu sťahovať z Londýna. Slovensku by priniesla pracovné miesta i kúpnu silu a kapitál.

Časť zamestnancov v Londýne ale proti presídleniu na Slovensko protestuje. Mali obavy, že by v novej krajine neboli uznávané ich práva. Mohlo by sa dokonca stať, že by partneri a partnerky LGBTI zamestnancov nedostali povolenie na pobyt, pretože slovenská legislatíva ich štatút neuznáva.

Spoločnosť je však stále proti zákonu, ktorý by LGBTI osobám umožnil uzatvoriť zväzok. Na to však u nás chýba dostatočná politická vôľa a odvaha.

Podľa Ondrášika by náladu a postoj spoločnosti mohli do veľkej miery formovať cirkvi. Príkladom je silne katolícke Írsko, kde po referende v roku 2015 zmenili ústavu a zlegalizovali homosexuálne manželstvá. Cirkev pritom nebola proti. Naopak, pomáhala tlmiť nenávisť a odpor.

Evanjelický teológ Ondrej Prostredník patrí k tým, ktorí tvrdia, že kresťanské cirkvi by s homosexualitou nemuseli mať problém. Ich oficiálna línia je, že homosexualita ako taká nie je hriechom, no homosexuálne správanie áno.

Podľa Prostredníka však spolužitie osôb rovnakého pohlavia v teologickom význame nemôže byť považované za hriech, ak ide o partnerský vzťah založený na dobrovoľnosti, vernosti a na dlhodobom záväzku.

Argumenty proti

So svojimi argumentmi a názormi je však teológ Prostredník na Slovensku v menšine. Za jeho vystúpenie na Dúhovom PRIDE tento rok mu dokonca evanjelickí biskupi odobrali kánonickú misiu, čiže právo učiť a prednášať na Bohosloveckej fakulte, kde pôsobí.

Majú teda LGBT ľudia právo „brať sa“? V konzervatívnych kruhoch prevláda názor, že nemožno uzákoniť ani registrované partnerstvá, pretože to by nevyhnutne viedlo k uznaniu homosexuálnych manželstiev v budúcnosti.

Zákon, ktorý by to umožnil, by vraj predefinoval manželstvo na zväzok dvoch ľudí, ktorí sa majú radi. Z definície by vypadla otvorenosť pre počatie dieťaťa a z toho vyplývajúca požiadavka vernosti, pre dobro dieťaťa.

To by znížilo štatút manželstva ako takého v očiach všetkých. Ľudia by ho brali menej vážne a aj heterosexuálne páry by voči nemu cítili menšiu zodpovednosť a viac by sa rozvádzali.

Ondrášik má s týmito argumentmi niekoľko problémov. Nesúhlasí s argumentom, že LGBTI komunita sa snaží spôsobom „snehovej gule“ dosahovať čoraz väčšie a väčšie práva.

Naopak. Sú otvorení a na rovinu hovoria, čo je ich požiadavkou: plné práva. Rovnaké, aké majú aj heterosexuálne páry. „Platím rovnaké dane, môj manžel platí rovnaké dane, no práva rovnaké nemáme.“

Otázka toho, či sa homosexuálny štátom uznaný zväzok má nazývať manželstvom, preňho osobne nie je až taká dôležitá, pokiaľ je rozdiel iba v názve. „Pre mňa nie je určujúce, ako sa to volá. Ale v krajine, ktorá si ctí demokratické a občianske práva by si všetci občania mali byť rovní vo svojich právach a povinnostiach.“  

Evanjelický teológ Ondrej Prostredník dodáva, že manželstvo ako inštitúcia bola reformáciou vyňatá zo sféry cirkevného práva, dnes je súčasťou civilnej sféry. O otázkach manželstva a prípadných rozvodov odvtedy musí rozhodovať svetská moc a súdy.

Na definícii manželstva a v tom, či je jeho základnou úlohou plodenie detí, sa dokonca kresťanské cirkvi ani dnes nezhodnú. Požiadavka vernosti a výlučnosti vzťahu navyše nesúvisí s deťmi.

A čo deti?

Nevyhnutne nemusí platiť ani argument, že v homosexuálnom manželstve nie je prítomný faktor detí a výchovy. LGBTI komunita neskrýva záujem o adopcie.

Konzervatívci tvrdia, že najlepším riešením pre dieťa, ktoré má byť aj štátom požadovaným štandardom pri adopciách, je mať mamu a otca. Nie každý má mať právo adoptovať.

Nemali by sme si zamieňať právo detí na rodičov s právom rodičov na deti.

Prostredník však upozorňuje, že v prípade adopcií ide o deti v detských domovoch, ktoré nemajú nič a nikoho. Každá žiadosť o adopciu je navyše, bez ohľadu na orientáciu žiadateľa, pozorne skúmaná a preverovaná.

Podľa Ondrášika si navyše iba zakrývame oči pred realitou. Homosexuálne páry môžu mať aj dnes deti, napríklad, keď ženy podstúpia umelé oplodnenie. Jediný problém je  v právnom vzťahu dieťaťa s jedným z rodičov.

Posun v celej problematike práv LGBTI osôb by pomohol vyriešiť praktické záležitosti života nezanedbateľnej časti našich občanov, ale aj postaveniu Slovenska, ktoré sa snaží tváriť ako súčasť „jadra“ Európskej únie.

Najskôr sa však musí zmeniť postoj väčšinového obyvateľstva, ktoré je voči gejom, lesbám, bisexuálom, transrodovým a intersexuálnym ľuďom ešte stále naladené veľmi nepriateľsky.

Podľa teológa i aktivistu sú za stav v spoločnosti zodpovedné cirkvi a najmä politici, ktorým chýba odvaha postaviť sa za časť svojich voličov.

Celé video z diskusie


Článok vznikol na podujatí „Café Európa: Práva LGBTI osôb v EÚ a na Slovensku“ ktoré zorganizovalo 18. októbra 2017 Zastúpenie Európskej komisie na Slovensku spolu so Slovenskou spoločnosťou pre zahraničnú politiku (SFPA) a Nadáciou Hannsa Seidela. Diskutovali evanjelický teológ Ondrej Prostredník a PR manažér, bývalý novinár a vysokoškolský pedagóg Branislav Ondrášik.

Pin It

Prihláste sa na odber noviniek Café Európa