Blog
Z každého podujatia vám prinášame zhnutie hlavných myšlienok, videozáznam a krátky zostrih.

12. apríla sa konala ďalšia zo série diskusií Café Európa v Bratislave, tradične v KC Dunaj. Diskutovalo sa na tému Ukrajiny a nedokončených požiadaviek Majdanu. Pozvanie do diskusie prijali Ľudmila Verbitska z občianskeho združenia Ukrajinsko-slovenská iniciatíva, Alexander Duleba, riaditeľ Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku a v neposlednom rade Ivan Mikloš, spoluzakladateľ think-tanku MESA 10, bývalý minister financií SR a radca ukrajinskej vlády. Diskusiu moderovala Aneta Világi z Katedry politológie Univerzity Komenského. 

 

Príčiny krízy na Ukrajine

Podľa Dulebu sú dve hlavné príčiny súčasnej situácie na Ukrajine zlá komunikácia reforiem a korupcia. Reformy na Ukrajine nepovažuje za dobre odkomunikované, a práve preto si viac ako polovica Ukrajincov myslí, že premiér Jaceňuk je zodpovedný za krízu. V súvislosti s korupciou Duleba popisuje prípady zneužívania politickej moci na vlastné obohatenie.

Mikloš dlhodobo uvádza ako príčiny krízy tri veci, a to líderstvo, postoj k reformám a komunikáciu. Jaceňukovu vládu považuje Mikloš za najreformnejšiu vládu na Ukrajine, napriek tomu, že prešla len tretina zákonov. Niektoré vládne strany bojovali v médiách proti nepopulárnym vládnym návrhom, a zároveň ich nikto neobhajoval. V tomto vidí Mikloš zásadný problém reforiem na Ukrajine.

7

Verbitska dopĺňa k spomenutým príčinám aj formu komunikácie, ktorá je na Ukrajine zväčša len podaním informácie a nie vysvetlením. Následne občania nerozumejú tomu, čo vláda robí a v čom spočívajú reformy. Niektoré reformy prebiehajú úspešne, no výsledky nie sú ešte vidieť, keďže si vyžadujú čas. Krízu na Ukrajine vníma ako následok nastoleného systému, tento problém sa však na Ukrajine v súčasnosti nerieši.

Zablokované reformy

Niektoré zmeny, napríklad v oblasti energetiky, blokujú aktéri vo vláde, tvrdí Duleba. Zablokovaný je legislatívny proces, ktorý by spôsobil dereguláciu energií. Mikloš považuje sekretariát premiéra za príčinu neuskutočnenia niektorých zmien. Taktiež si myslí, že na Ukrajine fungujú mimovládne organizácie neštandardne. Je bežné, že tamojšie mimovládky presadzujú či blokujú niektoré zákony na úrovni vlády a parlamentu.

3

Vidím sabotáž reforiem v oblasti energetiky.“  (A. Duleba)

Verbitska považuje súdnictvo za najdôležitejšiu oblasť, v ktorej je nutné urobiť reformy. Ďalšie reformy bude možné uskutočniť len ak bude riadne dodržiavaný zákon. Za nevyhnutnú považuje tiež liberálnu daňovú reformu, ktorá by odstránila zábrany v podnikaní. Za dôležitú považuje aj decentralizáciu, pretože zmeny často prichádzajú z regiónov.

13

Reforiem, ktoré Ukrajina očakáva je skutočne veľa.“ (Ľ. Verbitska)

Mikloš však vidí aj pozitívne zmeny, a to v znížení deficitu verejných financií, ozdravení bankového sektora alebo stabilizácie meny.  Avšak dodáva, že ľudia tieto zmeny veľmi neoceňujú, nakoľko im neboli dobre odkomunikované a nerozumejú im. Najviac zákonov bolo schválených v oblasti boja proti korupcii, paradoxne ľudia nevnímajú veľký pokrok v tejto problematike.

2

Bol som šokovaný, keď na premiéra útočili pri predkladaní návrhu zákona koaliční poslanci.“  (I. Mikloš)

Integrácia ako katalyzátor reforiem

Podľa Dulebu sa Ukrajina nachádza v inom kontexte reforiem ako sa nachádzalo Slovensko. Slovensko sa chcelo dostať do Európskej únie a v súvislosti s tým viedlo niečo ako „modernizačný projekt.“ Avšak na Ukrajine prebiehajú zmeny v procese vojny. Paradoxne bez tejto vojny by celý proces reforiem bol niekde inde, lebo práve ona pôsobí ako mobilizačný faktor. Dodáva, že dnes nerezonuje otázka členstva Ukrajiny v EU, ale možnosť asociačnej dohody, ktorá by Ukrajine zaistila ekonomický status podobný islandskému.

12

Ukrajina možno stratila Krym, ale získala samú seba.“ (A. Duleba)

Verbitska sa domnieva, že vojna je to, čo zmobilizovalo občiansku spoločnosť. Na druhú stranu, spoločnosť sa venovala práve vojne a nie reformám. Väčšina občanov sa mobilizuje za udržanie celistvosti Ukrajiny a nie za zmenu na Ukrajine. Výsledky holandského referenda vnímajú Ukrajinci ako niečo urážlivé, pretože o nich rozhodoval niekto iný a to vo veľmi malom počte. Chápu, že ide len o prístupovú dohodu, na základe ktorej by sa Ukrajina stala členom EÚ až o niekoľko rokov.

8

O rozdelení moci

Mikloš považuje za jednu z naplnených požiadaviek Majdanu znovurozdelenie moci. Momentálne má Ukrajina dve centrá moci – prezidenta a premiéra. Avšak mala by sa rozhodnúť, aký mocenský systém by bol lepší. Taktiež dodáva, že by Ukrajine prospela zmena volebného systému zo súčasného zmiešaného na proporčný.

20

Nepoznám inú krajinu, ktorá by bola tak hlboko pod svojim potenciálom ako Ukrajina.“ (I. Mikloš)

Šance Tymošenkovej

Duleba si myslí, že v prípade nezrekonštruovania vlády a predčasných volieb by vyhrala strana J. Tymošenkovej s viac ako dvadsiatimi percentami hlasov. V preferenciách je opozícia až ďaleko za ňou, a chýba iná alternatíva. Problém vidí v tom, že v programe Tymošenkovej je zrušenie ekonomických reforiem, ktoré sa už uskutočnili. Podľa Mikloša by naplnenie Tymošenkovej vízie prinieslo Ukrajine krach. Ukrajina je jedna z najbohatších krajín na energie, no túto svoju výhodu nevyužíva, kvôli regulovaným cenám. Podľa Verbitskej si Tymošenková vytvorila podporu napríklad zvyšovaním dôchodkov. Mikloš dodáva, že jej populistická rétorika je to, čo ju zviditeľňuje.

6

Situácia na Ukrajina je stále otvorená, no hostia sa zhodli na tom, že viaceré úspešné reformy boli uskutočnené. Paradoxne však vidia ešte mnohé nedostatky reforiem, a mnoho z tých, ktoré by mali byť uskutočnené, ešte len Ukrajinu čaká.

Pin It

Prihláste sa na odber noviniek Café Európa