Blog
Z každého podujatia vám prinášame zhnutie hlavných myšlienok, videozáznam a krátky zostrih.

Dňa 28. novembra sa v Bratislave pri príležitosti Filmového festivalu Jeden svet uskutočnila diskusia Café Európa na tému "Utečenci medzi nami". Diskusii predchádzalo premietanie dokumentárneho filmu Toto je exil - denníky detských utečencov.

 

Hosťami prezentovanej diskusie boli pani Miroslava Hlinčíková z Ústavu etnológie SAV, Zuzana Števulová - právnička Ligy za ľudské práva, Petra Achbergerová - riaditeľka Odboru migrácie a integrácie Migračného úradu MV SR a v neposlednom rade dvaja bývalí utečenci, ktorí dlhodobo žijú na území Slovenskej republiky: Naima Abdi - bývalá utečenkyňa zo Somálska, žijúca v Trnave, a Ammer Mayyahi – bývalý utečenec z Iraku, žijúci v Bratislave. Diskusiu viedol Jozef Majchrák (žurnalista Konzervatívneho denníka Postoj).

Problémy integrácie a integračného procesu na území SR

Z pohľadu Petry Achbergerovej, ktorá zastupuje Migračný úrad MV SR, je základným problémom chýbajúca legislatíva v rámci SR, ale aj EÚ. Podľa jej slov neexistuje žiadny právny rámec, ktorý by určoval ako treba integrovať azylantov do systému. V súčasnosti SR integruje 120 osôb a v budúcom roku sa predpokladá nárast uvedeného počtu na 500 azylantov. Vzhľadom na budúcoročný nárast je nevyhnutné zabezpečiť nielen legislatívny rámec, ale rovnako aj otázku financií. Práve z hľadiska financií vzniká ďalší problém a tým je nenadväznosť fondov EÚ. Na základe spomínaných problémov má Migračný úrad v spolupráci s Ministerstvom vnútra a s Ministerstvom práce a sociálnych vecí SR vytvoriť v priebehu marca, alebo apríla tzv. Štátny integračný program.

utecenci3

Zuzana Števulová vyzdvihla najmä pozitíva, ktoré boli dosiahnuté v oblasti integračnej politiky SR od jej vzniku. Avšak podotkla, že integračná politika na území SR sa vytvára zhora, v čom ona vidí istý problém. Podľa nej je kľúčové, aby boli do uvedeného procesu integrácie začlenené samosprávne celky, mimovládny sektor a aby sa v neposlednom rade posilnila kultúrna mediácia v našej väčšinovej spoločnosti.

utecenci7

Bývalý utečenec z Iraku Ameer Mayyahi vidí problém v neexistujúcom integračnom programe. Jazyková a kultúrna asimilácia bola z jeho pohľadu veľmi zložitá. Vôľa prispôsobiť sa je jedným z faktorov, ktorá má zo skúseností Ameera Mayyahiho napomôcť azylantom v procese integrácie.

utecenci6

Miroslava Hlinčíková oznámila, že aktuálna situácia vo svete spôsobila to, že štátni predstavitelia zneužili uvedený stav vo svoj prospech. Prezentované kroky na území SR pozastavili vyjednávania so samosprávnymi jednotkami. Na základe toho môžeme konštatovať, že uvedený integračný proces a jeho vývoj sa na SR spomaľuje.

Otázka druhej a tretej generácie azylantov v spoločnosti EÚ

Právnička Ligy za ľudské práva Zuzana Števulová upozorňuje na fakt, že by sme si nemali zamieňať integráciu azylantov a pôsobenie druhej a tretej generácie azylantov. Druhá a tretia generácia azylantov predstavujú štátnych občanov EÚ. Napriek tomu sa podľa jej slov práve spomínané generácie necítia byť rovní medzi tradičnou európskou spoločnosťou. Ďalším faktorom diskriminácie uvedených dvoch generácií azylantov je z pohľadu Zuzany Števulovej kreovanie a posilňovanie národného princípu v politikách členských štátov EÚ.

utecenci1

Ameer Mayyahi hovorí, že na Slovensku je veľmi ťažké presvedčiť ľudí o tom, že druhá a tretia generácia azylantov nepredstavuje hrozbu pre väčšinovú spoločnosť. Navyše poznamenal, že v západných európskych štátoch sa uvedené sociálne kategórie nie sú na jednej strane schopné integrovať a na druhej nemajú záujem. Získali síce občianstvo, ale neovládajú vôbec jazyk a ani kultúru. Podľa jeho slov je jedným z dôvodov koncentrácia azylantov v uzatvorených komunitách, ktoré spolu držia a nemajú vôľu integrovať sa, respektíve prijímať vonkajšie vplyvy zo spoločnosti.

utecenci5

Otázka obojsmernej integrácie

V procese integrácie Miroslava Hlinčíková podotýka, že systémový, komplikovaný problém vzdelávania spôsobuje veľké ťažkosti v prijímaní azylantov v európskych štátoch. Riešením prezentovaného problému je zavedenie tzv. obojsmernej integrácie. Cieľom uvedenej myšlienky je adaptovať do systému vzdelávania mechanizmy, ktoré by boli schopné pripraviť, respektíve prispôsobiť väčšinovú spoločnosť na multikultúrnu. V dnešnej dobe žiaľ existujú len impulzy od mimovládnych organizácií. Uvedení aktéri majú záujem vytvoriť inštitúcie, ktoré by boli schopné vzdelávať deti a mladých ľudí na témy o multikultúrnej spoločnosti, utečencoch, integračnom procese na území SR atď.

Pin It

Prihláste sa na odber noviniek Café Európa