Blog
Z každého podujatia vám prinášame zhnutie hlavných myšlienok, videozáznam a krátky zostrih.

Ďalší októbrový utorok sme mali možnosť diskutovať na tému informačnej vojny. Naše pozvanie prijala Ivana Smoleňová, výskumná pracovníčka PSSI venujúca sa problematike „soft power“. Druhým no nemenej vzácnym hosťom bol učiteľ a občiansky aktivista Juraj Smatana. Diskusiu moderoval Alexander Duleba. 

 

Pre dnešný svet je typický rôznorodný charakter a súbor informácií, ktoré sú prezentované. Otázne preto ostáva, kedy smeruje už mimo rámec kvalitných informácií a aké indikátory napovedajú o neobjektívnom smerovaní zverejnených publikácií či iných vedomostí.

Charakter informačnej vojny

Smatana nadviazal na všadeprítomnosť informácií a ich šírenia prostredníctvom siete webov, ktorá síce postráda koordinujúcu centrálnu zložku, no aj tak udáva kurz ideologickým smerom. Absencia užitočých informácií má za následok úpadok občianskej aktivity a snahy angažovať sa vo veciach verejných. Smatana nachádza príčinu nedôvery v šírení konšpiračných teórií, ktoré spätne paralyzujú aktivitu či inštitucionálnu dôveru spoločnosti.

4

Korene propagandy sú tu od nepamäti

Smoleňová prezentuje koncept propagandy ako stály. Je potrebné akceptovať fakt, že napriek nejednotnému fokusu, dokáže dezinformácia ovplyvniť dostatočné množstvo ľudí pre zmenu občianskeho povedomia či modifikácie verejnej mienky. Príkladom je Rusko, ktoré za posledných 15 rokov zaznamenalo informačný rozmach, čím sprístupnilo svoju ideológiu väčšiemu množstvu televíznych divákov alebo čitateľov denníkov.

6

„Práve nástroje propagandy ako televízia, internet a sociálne siete vytvorli mýlnik v histórii svojim objavom.“ (I. Smoleňová)

V nevedomosti je sila

Obaja diskutéri zdôraznili, že centrálna veličina ako koordinátor odporu a alternatívnych zdrojov nie je prítomná. Dokonca, tento fenomén je o to mocnejší, keďže nepravdivé spájanie alternatívnych mienkotvorcov s centrálnymi mocnosťami vplyvu, len vyvolá ešte väčší odpor u radikálnej či inak orientovanej aktívnej skupiny.

8

Snaha informačných „vojakov“

Smoleňová vyjadruje názor, že vytváranie propagandy je úzko spojené s charakteristickými sprievodnými znakmi. Aby mohla opozícia prezentovať svoje názory v ostrejšom svetle je potrebná prvotná nespokojnosť so súčasnou situáciou, čo následne vedie k vnímaniu terajška ako problému a otvoreniu konfliktu. Zmena prinášajúca rozdiely sa premietne do morálnych hodnôt populácie. Ďalšími sprievodnými faktormi, ktoré dezinformácii napomáhajú sú destabilizácia krajiny, či vzťahov opozície s koalícou, či celkovej politickej autority v domácej a zahraničnej sfére. Rozdiely náboženské, rasové, či rozdiely presvedčenia znova vyvolávajú konflikty aj v menších skupinách spoločnosti.

5

Ako sa vysporiadať s neriadenou strelou informácií?

Smatana vidí šancu práve vo vytváraní nových diskurzov s chladným racionálnym a intelektuálnym pohľadom na nové problematiky. Strategické rozhodnuta a spojenectvá, ako princíp modernej spoločnosti môžu rozšíriť okruh záujmu na väčšinové obyvateľstvo, nielen na vyhradené skupiny. Perspektívu vidí práve v diskusii s chladnou hlavou, bez vyburcovaných emócií, ktoré dokážu spôsobiť nepotrebné vygradovanie sporov pri riešení problémov. Kľúčovým faktorom je ochota diskutovať a následná možnosť a priestor pre diskusiu. Ten možno ovplyvniť práve iným prístupom v školstve. Overovanie zdrojov a zmena spôsobu myslenia v súvislostiach zvyšuje potenciál správneho rozhodnutia. Smatana ďalej prezentuje názor, že sebareflexia by mala byť prirodzenou súčasťou. Načrieť spätne do histórie a priznať si chybu tak, aby sme ich znova neopakovali, je proces progresívneho myslenia.

2

„Objektivita by mala dostať prednosť, pred antikampaňou či antipropagandou ako protipól.“ (J. Smatana)

Pin It

Prihláste sa na odber noviniek Café Európa