Blog
Z každého podujatia vám prinášame zhnutie hlavných myšlienok, videozáznam a krátky zostrih.

„Čo zmôže V4 v Európskej únii?“ Takto znela otázka, na ktorú sme sa pokúšali nájsť odpoveď dňa 08.06. už v tradičných priestoroch KC Dunaj v Bratislave. Pozvanie do diskusie prijali hostia: Tomáš Strážay, vedúci výskumného programu Stredná a juhovýchodná Európa v Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku (SFPA) a Michal Kořan, zástupca riaditeľa Ústavu medzinárodních vztahú v Prahe. 

„Klinická smrť“ V4?

Michal Kořan sa považuje za optimistu, ktorý verí v spoluprácu V4. Označenie „klinická smrť“ by v nadväznosti na spoluprácu krajín V4 určite nepoužil. Až do začiatku rusko-ukrajinskej krízy sa v médiách téma V4 takmer nevyskytovala. Po vypuknutí už spomínanej krízy však nastal obrat a médiá sa venovali téme V4, predovšetkým v kritickom duchu. „To, čo vyčítame V4 by sme mali vyčítať skôr národným vládam...“

2

„O klinickej smrti by sa skôr malo hovoriť ako o publicistickom termíne. V4 naopak dokazuje svoju životaschopnosť.“ (Tomáš Strážay)

Spolupráca krajín V4 po vstupe do EÚ

Podľa slov Tomáša Strážaya sa vstupom krajín V4 (Poľska, Maďarska, Česka, Slovenska) zároveň odštartoval aj ich proces „hľadania sa“. „Pre Slovensko by bol život v EÚ bez spolupráce V4 ťažší.“ Úspechy, ktoré dosiahli krajiny V4 prevyšujú neúspechy. Pokiaľ ide o úspechy, môžeme Východné partnerstvo považovať za jeden z nich. Krajiny V4 tiež zabojovali a presadili zmeny v Energetickom a Klimatickom balíčku, ktorý bol prijatý Európskou komisiou. Krajiny V4 taktiež profitujú z rôznych kohéznych fondov. V rámci oblasti bezpečnosti a obrany ostáva naďalej otázne, či V4 bude zdrojom tzv. hard security, alebo naopak zotrvá ako soft security. „V4 vidím ako step by step entitu, ktorá by však mohla mať ambicióznejší cieľ.“

Kořan tvrdí, že cieľ V4 sa nenaplnil samotným vstupom do EÚ. Stredná Európa aj naďalej čelí hrozbe delenia Európy na západnú a východnú. Nemali by sme dopustiť, aby sa stredná Európa stala perifériou.

1

Presadzovanie záujmov V4 v Európskej únii

Jediná krajina, ktorá je naozaj schopná presadzovať svoje záujmy je Poľsko. Na druhej strane, Česko má veľakrát problém s určením svojich záujmov, a nie to ešte pracovať na ich presadení. Ak sa pozrieme na Slovensko, to zaujíma stratégiu dobrého, „smart“ a rozlohovo malého člena EÚ. Čo sa týka Maďarska, môžeme jeho správanie označiť za trucovité.

4

„Prečo by malo Poľsko spolupracovať s ostatnými krajinami V4?“

Spolupráca V4: Poľsko ako hlavný partner?

Podľa slov Tomáša Strážaya nie je naozaj ľahké si nájsť stáleho partnera na dlhodobú spoluprácu. Odchodom z V4 by Poľsko čelilo problému si takéhoto partnera nájsť. Ak sa pozrieme na škandinávske krajiny, ktoré síce sú otvorené pre spoluprácu, na druhej strane sú tiež uzavretejšie ako krajiny V4. Poľsko si tiež uvedomuje, že investovalo nielen veľa peňazí, ale najmä úsilia, do založenia a rozvoja spolupráce krajín V4. Michal Kořan súhlasí s vyjadrením  Strážaya, že odchodom by Poľsko „zahodili“ 25 rokov vynaloženého úsilia a spolupráce. Otázne však naďalej je, prečo ostatné krajiny V4 ostávajú do určitej miery nedôverčivé voči Poľsku.

17

Vízie do budúcna: V4+ alebo rozšírenie ?

Ani jeden z hostí nepredpokladá v blízkej budúcnosti dlhodobejší model V4 + Čína. V súvislosti s formátmi V4 sa Kořan výstižne vyjadril: „Treba mať hranice a mieru, aby bola zachovaná identita. Je potrebné vyberať niekoľko jasných partnerov, striedmo, aby sa nevytratil obsah spolupráce a neostala len forma.“

6

V4 o 10 rokov

„Nedá  sa  jasne povedať, kde bude V4 v horizonte 10 rokov. Ak budeme hovoriť, že V4 nemá zmysel tak ho nebude mať,“ povedal Michal Kořan. Podľa jeho názoru by mohlo dôjsť k lepšiemu vyprofilovaniu tém spolupráce a k rozšíreniu spolupráce na parlamenty. Tomáš Strážay by chcel, aby sa posilnila spolupráca najmä v rámci V4.

Pin It

Prihláste sa na odber noviniek Café Európa