Blog
Z každého podujatia vám prinášame zhnutie hlavných myšlienok, videozáznam a krátky zostrih.

17. marca sme v priestoroch KC Dunaj diskutovali o možnom rozpade eurozóny. Odpoveď na túto neľahkú otázku sa snažili nájsť Juraj Karpiš, analytik INESS a Vladimír Vaňo, hlavný analytik Sberbank Europe AG. Diskusiu moderoval Vladimír Bilčík (SFPA). 

Na úvod diskusie sa moderátor opýtal na možné príčiny, ktoré vyvolali debatu o rozpade eurozóny i na to, aká je možnosť odchodu Grécka z eurozóny, a aké dôsledky by tento krok mal?

Najskôr odpovedal J. Karpiš, podľa ktorého debatu o rozpade eurozóny vyvolala práve situácia Grécka. Tamojšia vláda sa síce vyhráža radikálnymi krokmi, no podľa J. Karpiša chce len vyjednať podmienky ďalšieho fungovania v eurozóne. Karpiš eurozóne vyčíta najmä prehliadanie  odlišností členských štátov. Zavedenie eura bolo podľa neho unáhlený krok, na ktorý nebola Európska únia pripravená. Hoci situácia nabrala charakter krízy, nerobia sa konkrétne opatrenia, len sa „hasia lokálne požiare“. V povedomí panuje ohľadom budúcnosti Grécka neistota.

5

Na rovnakú otázku reagoval i V. Vaňo. Podľa neho diskusiu vyvoláva fakt, že zavedenie eura vzniklo ako zaujímavý politický projekt. Politici členských štátov sa rozhodli mať spoločnú menu, na čo im bankári prízvukovali, že by mali vytvoriť fiškálnu federáciu, mať spoločný rozpočet. Členské štáty však nechceli zaviesť spoločný rozpočet, a tak sa bankári museli uspokojiť s mechanizmom nazývaným Pakt stability a rastu, ktorý mal zabezpečiť koordináciu fiškálnej politiky. Bankári si priali, aby členské štáty hospodárili s vyrovnaným rozpočtom, niektoré z nich sa však vždy pohybovali len tesne nad hranicou akceptovaného 3% deficitu. Toto zapríčinila zlá interpretácia dohody, štáty boli spokojné so stavom deficitu tesne nad 3% HDP. Situácia Grécka sa však stala neudržateľnou a odhalila zraniteľnosť spoločnej menovej politiky. Vaňo hovorí, že recesie sú v ekonomike prirodzeným javom, no kríza, ktorá vypukla v roku 2007, zastihla svet nepripravený. Vaňo konštatoval, že ide o najhlbšiu krízu od druhej svetovej vojny.

Druhou otázkou V. Bilčíka bolo, či je momentálne eurozóna pripravená na rozpad, a aké dôsledky by mal exit Grécka?

Na túto otázku J. Karpiš reagoval historkou, že sa v roku 2011 skoro stavil s vedúcim odboru Národnej banky Slovenska o to, že žiadna krajina nevystúpi z eurozóny. Chcel sa však staviť v zlate, aby si za výhru mohol ešte niečo kúpiť. J. Karpiš deklaroval, že je euroskeptický od začiatku zavedenia eura. Ďalej hovorí, že vystúpenie z eurozóny a Európskej únie nie sú to isté. Nik si nepraje výstup Grécka, pretože by to ohrozilo kredibilitu celej eurozóny. Preto predpokladá čiastočné odpustenie dlhu Grécka, nevie však odhadnúť, aká časť dlhu bude odpustená.

1
     
J. Karpiš: Keby Gréci vystúpili z eurozóny, eurá sa zmenia u nich na  drachmu a môžu si s nimi vytapetovať.

Na rovnakú otázku reagoval V. Vaňo vyobrazením svojej predstavy, čo by sa stalo v Grécku. Jeho exit by vraj spôsobil vysokú infláciu a podlomenie dôvery investorov. Šok z vystúpenia Grécka z eurozóny by podľa neho zatienil i šok z rozhodnutia nechať skrachovať  Lehman Brothers. Rovnako ako J. Karpiš neverí tomu, že Grécko opustí eurozónu, ale ak by sa to stalo, pre Grécko by to malo fatálne následky. Aké následky by to malo inde vo svete je však otázne.

2

V. Vaňo: Šok z vystúpenia Grécka by bol väčší ako šok z rozhodnutia nechať skrachovať  Lehman Brothers.

Moderátor V. Bilčík  presmeroval diskusiu na otázku kredibility a celkového nastavenia projektu eurozóny. Dodáva, že hoci sa projekt javí od začiatku ako pomerne krehký, je obdivuhodné, čo už všetko vydržal.

J. Karpiš tvrdí, že zmenu charakteru Európskej centrálnej banky po roku 2012 najlepšie vystihuje výrok Maria Draghiho: „Čmeliak bude lietať,“ ktorým sa ECB zaviazala, že urobí všetko pre to, aby euro prežilo. ECB bude ochotná nakúpiť akýkoľvek objem dlhopisov, aby zachovala euro.

V. Vaňo nesúhlasí, že ide o krehký projekt. Naopak, euro je podľa neho úspešný a populárny projekt, hoci od začiatku čelí kritike analytikov.

10

Následne dal V. Bilčík priestor otázkam z publika. Prvá znela, či je reálny vznik parlamentu eurozóny? V. Bilčík však postavil otázku širšie a spýtal sa, či sú potrebné inštitucionálne zmeny na posunutie eurozóny ďalej, a aké kroky by mohli naštartovať eurozónu?

J. Karpiš vidí problém v tom, že vlády nedodržiavali dohodu o maximálne 3% deficite a nemali za to žiadny postih. Nakupovanie dlhopisov krajín vidí ako „pomocné barličky“, ktoré len odďaľujú kroky, ktoré je potrebné spraviť. Vtipkuje, že počas doby kvantitatívneho uvoľňovania sa mu síce narodili dve deti, no nepovažuje ho za potentný program. Ozdravenia ekonomiky nenastanú vďaka kvantitatívnemu uvoľneniu, ale práve vďaka krokom, ktoré sú pre vlády nepopulárne.

11

J. Karpiš: Počas doby kvantitatívneho uvoľňovania sa mi narodili dve deti, no nemám pocit, že by išlo o potentný program.

V. Vaňo vysvetľuje, že kvantitatívne uvoľnenia nastali kvôli tomu, že menová politika sa snaží predísť deflácii. Ideálna situácia však nastane vtedy, keď sa menová a fiškálna politika vyvažujú. Menová politika vytvorí podmienky, ale fiškálna politika urobí „domáce úlohy.“ V eurozóne vládne trend dlhodobého poklesu cien.

15

V. Vaňo:  Deflácia je nebezpečným fenoménom, môžete koňa priviesť k studni, ale nemôžete ho donútiť piť.

Nakoniec V. Bilčík zhodnotil, že išlo o intenzívnu a dobrú debatu. J. Karpiš a V. Vaňo sa síce nezhodli v správnosti správania sa ECB a významu spoločných pravidiel, no prekvapivo sa obaja hostia zhodli na tom, že Grécko z eurozóny v blízkych rokoch nevystúpi eurozóna sa v blízkom časovom horizonte nerozpadne. Hoci diskusia sa skončila, verejná debata o rozpade bude verejne stále rezonovať. Na záver sa V. Bilčík poďakoval Zastúpeniu Európskej komisie na Slovensku a občianskemu združeniu Ad hoc, hosťom diskusie Jurajovi Karpišovi a Vladimírovi Vaňovi a samozrejme všetkým zúčastnením.

20

Pin It

Prihláste sa na odber noviniek Café Európa