Blog
Z každého podujatia vám prinášame zhnutie hlavných myšlienok, videozáznam a krátky zostrih.

V pondelok 16.júna sa v priestoroch KC Dunaj opäť už po 6. krát diskutovalo tento krát na tému : „Ale tie rožky boli lacnejšie!“.Diskusiu moderoval Jakub Ptačin a hosťami boli Anna Filippová, manažérka KPMG Start up Studio a Michal Meško spoluzakladateľ Martinusu.

Diskusiu začal Jakub Ptačin tým, že sa opýtal hostí, čo im napadne ako prvé, keď si spomenú na Slovensko. Pre Michala to boli hranice s Rakúskom, ktoré vtedy vnímal, nielen on, ako úplne iný svet, kde bolo všetko v porovnaní so Slovenskom v obchodoch veľmi drahé. Anna, ktorá nie je pôvodom zo Slovenska, spomínala , že vnímala Slovensko veľmi pozitívne, aj vďaka jeho dobrej migračnej politike.

2

Na úvod diskusie obaja z diskutérov vysvetlili odkiaľ pochádzajú. Michal Meško pochádza z Martina, kde navštevoval základnú aj strednú školu, ale vysokú školu si spravil v Bratislave, pričom počas štúdia na Fakulte manažmentu UK mal možnosť stráviť semester v Holandsku prostredníctvom programu Socrates (Erazmus). Anna sa narodila na Ukrajine pri slovenských hraniciach, na základnú školu chodila v Rusku a v roku 1996 sa presťahovala na Slovensko, kde si dokončila základnú školu a pokračovala na strednej škole v Bratislave. Keďže strednú školu študovala v angličtine, mala dobrý predpoklad na to, aby sa dostala na zahraničnú vysokú školu a tak sa aj stalo. Najprv navštevovala univerzitu vo Vancouveri, kde študovala bakalára z odboru politológia a medzinárodné vzťahy. Avšak potom chcela ísť na magisterské štúdium do Európy a tak sa jej podarilo dostať sa na deväť mesačný program na Cambridge vo Veľkej Británii. Michal začal so školským časopisom už v desiatich rokoch na základnej škole, v pätnástich rokoch založil referaty.sk.

9

Obaja diskutéri porovnali ich skúsenosti zo štúdii v zahraničí. Podľa Anny bolo jej štúdium vo Vancouveri lepšie ako na Cambridge kvôli lepšiemu vzťahu medzi študentmi a profesormi. Michal zdôraznil, že Slováci sa zaraďujú väčšinou na zahraničných univerzitách medzi top študentov a ako Slovák nikdy nemal pocit menejcennosti počas svojho pobytu v Holandsku. Anna takisto nepociťovala žiaden pocit menejcennosti na zahraničných univerzitách.

Na otázku aký je rozdiel medzi vašimi názormi a názormi vašich rodičov, odpovedal Michal, že jeho rodičia sú ľudia, ktorí fandia tejto dobe. Hovoria, že si máme vážiť, to čo máme. Avšak generácia starých rodičov, to už je o inom. Anna po svojom príchode vnímala Slovensko veľmi pozitívne oproti predošlej skúsenosti z Ruska. Mali sme diaľnice, čisté školy a pod.

Michal, ktorý chodil na rôzne roadtripy s rodičmi do zahraničia po vzniku Slovenska, videl, že v zahraničí to vyzerá inak - upravené polia, väčší výber tovarov v obchodoch, ale bolo tam pre nás Slovákov draho.

10

Moderátora zaujímala odpoveď na otázku, ako je možné, že mali možnosť zostať v zahraničí, ale aj napriek tomu sa vrátili na Slovensko. Michal odpovedal, že síce ako 15-ročný mal veľký sen ísť do Ameriky. Mal aj možnosť tam ísť cez určitý grant, avšak nevybrali ho v tom čas a vtedy mal pocit, že sa mu zrútil sen. No napokon, v tom istom roku začal s referatmi.sk. S odstupom času to vníma veľmi pozitívne. "Nevyjde ti niečo, vyjde ti niečo iné." Hovorí o tom, že podľa neho je potrebné aj lokálne podnikanie, ktoré môže takisto veľmi spríjemniť deň niektorým ľuďom, aj keď to nemusí byť taká masa ľudí ako pri globálnom podnikaní. (Facebook, ..) Anna po ukončení štúdia na zahraničných univerzitách si dala rok pauzu a vrátila sa na Slovensko. V tom čase robila pre štátnu správu, pričom pracovala na jednom projekte, ktorému veľmi verila, že môže niečo zlepšiť.

Michal: "Stále v nás zostalo to, že musíme makať viac na to, aby sme dostali rovnako ako ostatní."

Anna: "Slováci sú podnikaví." Práve preto, že musia makať aby získali viac.

Ďalšia z otázok sa týkala výhod cestovania. Anna vyzdvihla, že stretnutie iných kultúr a zvykov vedie k tolerancii. Michal odpovedal, že ľudia získajú aj pokoru, keďže na malom Slovensku si veľa ľudí môže myslieť o sebe "akí sú páni", ale keď pôjdu do sveta, tak pochopia, že to tak nie je.

4

Jedna z posledných otázok moderátora bola zameraná na EÚ, konkrétne, či si myslia hostia, že čo sa zmenilo za 10 rokov nášho členstva. Michal: „Na dobré sa veľmi ľahko a rýchlo zvyká“. Aj keď existujú viaceré negatíva, snaží sa vnímať pozitívna, ktoré mnohí ľudia však berú automaticky. Medzi pozitíva zaradil spoločnú menu, slobodu cestovania alebo aj možnosť nakupovať či objednávať aj zo zahraničia, napr. z Veľkej Británie. Anna: „O 10 rokov takáto diskusia pravdepodobne nebude, pretože EÚ bude vnímaná viac ako prirodzený proces“. Michal: "Žije sa nám lepšie, bezpečnejšie, pohodlnejšie." Anna vyjadrila túžbu, že v budúcnosti sa nebude riešiť prečo by sa mali mladí ľudia vrátiť na Slovensko, ale bude prirodzené pre nich vrátiť sa sem.

Ďalej Anna hovorí o tom, že by sme si mali vypestovať vzťah k inštitúciám EÚ. Michal zdôrazňuje, že by sme Slovensko ako krajina, mali mať víziu, získať sebavedomie a zodpovednosť. Ľuda na Slovensku by mali byť vedení ku kreatívnym povolaniam. Anna: "Mali by sme sa naučiť konzistentne meniť veci." Pre naše budúce generácie je zbytočné pestovať v nich city pre minulosť. Michal sa vyjadril, že úprimne nevie, či sa v budúcnosti budeme vnímať za Slováka alebo Európana.

Michal: "Únia by mala byť o pragmatickosti." Michal takisto považuje za dôležité naučiť sa fungovať v systéme a neviesť žiadne "žabo-myšie vojny“.

Anna: "Mali by sme si časom vypestovať vzťah s EÚ." Vieme ovplyvňovať procesy v EÚ.

Na otázku: "Myslíte si, že by bolo mladým na Slovensku lepšie bez EÚ?" Obaja diskutujúci odpovedali jednoznačne nie. Michal odpoveď rozvil tým, že mentálne je jednoduchšie pre mladých pochopiť EÚ, i keď strašne veľa ľudí ani nevie, čo nám dáva EÚ. Stredná a staršia generácia to majú ťažšie, lebo zažili aj ten predošlý systém. Anna zdôraznila, že inak vnímame EÚ ľudia vo väčších mestách ako je Bratislava a inak to vnímajú v iných častiach Slovenska.

6

Otázka: "Ako hodnotíte vplyv EÚ na podnikateľské prostredie?" Michal odpovedal dobre, pretože EÚ nás usmerňuje, dáva nám isté mantinely. Čo sa týka eurofondov, Michal tvrdí, že eurofondy by mali pomôcť niečo vytvoriť. Anna tvrdí, že peňazí z eurofondov je veľa. Avšak problémom, je že chýba dlhodobejší cieľ kam tie eurofondy idú. Problémom je, že sa menia ciele, nedefinujú sa. takisto by sa podľa Anny, mala venovať pozornosť prerozdeleniu eurofondov.

Posledné otázky sa týkali najmä vzťahu Slovákov k EÚ. Jedna z otázok sa týkala volieb do europarlamentu: Michal hovoril o probléme, že nemáme zadefinované, čo čakáme od EÚ. Anna povedala: "Slovensku by pomohlo keby europoslanci boli mostom medzi obyvateľmi Slovenska a EÚ ako inštitúciou."

3

Na záver obaja diskutéri skonštatovali, že EÚ má pre Slovákov viac prínosu ako negatív. Prídavnou hodnotou pritom je, že Slováci sú aj v zahraničí vnímaní ako flexibilní a rýchlo sa adaptujúci, čo nám prináša mnoho výhod najmä v oblasti moderných technológií.

Záznam z diskusie:

Pin It

Prihláste sa na odber noviniek Café Európa