Blog
Z každého podujatia vám prinášame zhnutie hlavných myšlienok, videozáznam a krátky zostrih.

Deviateho mája sme symbolicky oslávili sedemdesiate narodeniny Európskej únie. Vtedy uzrel svetlo sveta návrh na vytvorenie nezávislej inštitúcie na kontrolu výroby uhlia a ocele, ktorá položila základy dnešnej EÚ.

Písal sa rok 1950, bolo päť rokov po Druhej svetovej vojne a v Európe stále panovala vzájomná nedôvera. Kým vo východnom bloku prevládalo hľadanie vnútorného nepriateľa spojené s vykonštruovanými politickými procesmi ako v prípade Milady Horákovej, západná Európa sa vybrala cestou vytvárania dôvery prostredníctvom spolupráce.

Priekopníkov EÚ, ktorí sa zaslúžili o jej dnešnú podobu je niekoľko, no prezývku architekt Európy si vyslúžil bývalý francúzsky minister zahraničných vecí Robert Schuman. Práve on 9. mája pred sedemdesiatimi rokmi predniesol prejav, ktorý dnes poznáme pod názvom Schumanova deklarácia.

Formuloval v nej niekoľko významných myšlienok, ktoré bezprostredne ovplyvnili ďalší politický vývoj na starom kontinente. Kľúčovou bolo vytvorenie nezávislej inštitúcie, ktorá bude dohliadať na obchod s uhlím a oceľou, komoditami nevyhnutnými na vedenie vojny. Cieľ bol jednoznačný - hrôzy vojny sa už nikdy nesmú zopakovať. 

Schuman v deklarácii vyzval na úzku spoluprácu Francúzska a Nemecka, ktorá zabezpečí, že  akákoľvek vojna medzi Francúzskom a Nemeckom sa stane nielen čisto nemysliteľnou, ale aj hmotne nemožnou. Ponuka bola otvorená aj pre ďalšie štáty. Vytvorenie novej inštitúcie bolo základom európskej federácie, ktorá je podľa neho nevyhnutná na zachovanie mieru v Európe.

Výzva francúzskeho ministra nezostala bez odpovede a už o necelý rok podpísali Francúzsko, Nemecko, Taliansko a štáty Beneluxu parížsku zmluvu o založení Európskeho spoločenstva uhlia a ocele.

Čo by Schuman povedal na Úniu dnes

Podpredseda Európskej komisie Maroš Šefčovič je presvedčený, že hlavným cieľom Roberta Schumana bolo nastoliť mier v Európe a to sa mu podarilo. Posledných 70 rokov je najdlhším obdobím mieru v Európe. „Úniu sa podarilo rozvinúť do rozmerov, ktoré ani pre neho samého neboli predstaviteľné. Najmä to, že Európa sa rozšíri za železnú oponu, že budeme odstraňovať hraničné kontroly a platiť jednotnou menou,“ uviedol Šefčovič v diskusii Café Európa.

Podľa europoslanca za KDH Ivana Štefanca by bol Schuman veľmi prekvapený ekonomickou spoluprácou a tým, ako ďaleko sa integrácia vyvinula. Kým v minulosti boli hlavnými komoditami uhlie a oceľ, dnes sú to podľa neho informácie.

S tým čiastočne súhlasí aj progresívny europoslanec Martin Hojsík, ktorý však dodáva, že strategickými surovinami sú dnes rovnako aj voda, vzduch, lesy, pôda a celá biodiverzita. V tomto kontexte sa Hojsík nazdáva, že Schuman by od dnešnej Európy očakával viac: „Sklamaním by bol chýbajúci sociálny pilier aj životné prostredie.“

Ladislav Miko, vedúci Zastúpenia EK na Slovensku, sa nazdáva, že Schuman by dnešnou podobou Európy príliš prekvapený nebol. „Bol vizionár. Jeho vízia bola postavená na princípe slobody, solidarity a spolupráce. Európa bude napredovať len tak rýchlo ako budeme schopní sa dohodnúť.“

Hľadá sa nový architekt

Už dlhší čas z úst politikov počúvame, že Európska únia akoby stratila víziu, ktorá ju doposiaľ poháňala vpred a navyše ju trápia viaceré krízy. Za 16 rokov slovenského členstva v Únii sme už čelili plynovej kríze, hospodárskej dlhovej kríze, migračnej kríze, klimatickej kríze a najnovšie nás skúša koronakríza, ktorá preverí ako naše zdravie, tak opäť aj peňaženky.

Jednou z reakcií je iniciatíva francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona, ktorý navrhol intenzívnejší dialóg s občanmi. Táto iniciatíva sa zhmotnila do dvojročnej Konferencie o budúcnosti Európskej únie, ktorá sa mala začať tento rok presne na Deň Európy. Kvôli pandémii bol však jej začiatok odsunutý na jeseň.

Hoci to z názvu príliš nevyplýva, podstatou Konferencie je, že sa do diskusie o ďalšom smerovaní Únie budú môcť zapojiť občania. Podľa Ladislava Mika je dôležité od občanov získať ich predstavu, čo nebude úlohou len pre európske inštitúcie, ale pre všetky členské štáty a ich vlády. „My musíme viesť rovnako kvalitne diskusiu aj doma,“ zdôraznil Hojsík.

Ťažko v súčasnosti predvídať výsledok celého procesu. Dôležité je, aby Konferencia priniesla konkrétne riešenia podľa možností v súlade s predstavami občanom.

Sila hlasu slovenských občanov bude do veľkej miery záležať aj od aktivity vlády. Podľa programového vyhlásenia je Konferencii o budúcnosti EÚ naklonená a zaväzuje sa, že do diskusie zapojí širokú občiansku verejnosť prostredníctvom Národného konventu o EÚ. Zostáva teda veriť, že vláda sa ku Konferencii postaví zodpovedne a svoj sľub aj splní. Pokiaľ si my sami neujasníme, akú Európsku úniu chceme, len ťažko môžeme očakávať, že bude naše predstavy dostatočne zohľadňovať.

Video z diskusie

Zobraziť na Facebooku


Článok vznikol na podujatí „Od myšlienky európskeho architekta k dnešnej realite“, ktoré zorganizovalo 12. mája v Bratislave Zastúpenie Európskej komisie na Slovensku v spolupráci so Slovenskou spoločnosťou pre zahraničnú politiku (SFPA) a Nadáciou Hanssa Seidla (HSS). S Jurajom Hajkom diskutovali Maroš Šefčovič, podpredseda Európskej komisie, Ivan Štefanec, poslanec EP (KDH/EP), Martin Hojsík, poslanec EP (PS/RE) a Ladislav Miko, vedúci Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku.

Pin It

Prihláste sa na odber noviniek Café Európa