Blog
Z každého podujatia vám prinášame zhnutie hlavných myšlienok, videozáznam a krátky zostrih.

Za 30 rokov od Nežnej revolúcie sa toho zmenilo veľa, vrátane podoby našich miest. Rastú nové výškové budovy, aj za cenu straty významných pamiatok.

Architektúra a budovy z čias socializmu sú na Slovensku vnímané kontroverzne. Počas troch desaťročí od Nežnej revolúcie sa to prejavilo aj tým, že množstvo budov, ktoré mali svoju hodnotu a funkciu v mestskom živote, sme zbúrali.

Zdá sa, že pre Slovensko ide o typickú črtu vyrovnávania sa s minulosťou, ktorú sa snažíme skôr vymazať, než na nej stavať. Po vzniku prvej Československej republiky z našich miest masívne mizli symboly predošlej monarchie, počas socializmu symboly prvého Československa.

V posledných rokoch mizne z našich miest socialistická architektúra, aj posledné zvyšky predošlých režimov. Zostávajú nám tie najmenej hodnotné stavby, ako sú panelákové sídliská, ktoré zatepľovaním premieňame na lentilkové štvrte.

O tom, či za zachovanie nestoja aj niektoré industriálne a socialistické stavby, sme sa podľa Miroslava Beňáka, jedného zo zakladateľov projektu Čierne diery, začali rozprávať až približne v roku 2008. Roky po tom, čo takáto verejná diskusia prebehla v iných krajinách.

Čo zachovať a čo zbúrať?

Nie vždy je búranie pamiatok, aj ak ide o mladšie stavby, až také jednoduché. Verejnosť prirodzene cíti, ak niektoré stavby stoja za záchranu. Málokedy je však vypočutá.

Proti búraniu Parku kultúry a oddychu i starej Cvernovky vznikol masívny občiansky odpor. Pri PKO sa v diskusii objavovali aj argumenty, že išlo o socialistický symbol. Priestor, v ktorom sa odohrávali zjazdy KSČ.

Cvernovka však nebola spojená so socializmom a žila vlastným životom, vznikla pri nej aktívna občianska a kultúrna komunita. Nezachránili ju ale ani protesty Hlavnej architektky mesta Bratislava. Zbúraniu unikla iba pradiareň, časť Cvernovky, ktorá je Národnou kultúrnou pamiatkou.

Developer ju dnes rekonštruuje, vzniknúť by tu mali najmä kancelárske priestory. Firma sľubuje, že časť z novej stavby bude plniť aj kultúrnu funkciu. No autentická komunita, ktorá v nej vznikla odspodu, sa už presťahovala do Rače a vytvorila tzv. „Novú Cvernovku“.

V súčasnosti sa diskutuje o viacerých podobných objektoch, ktoré sú „na odstrel“. Napríklad ide o Dom odborov na Trnavskom mýte (Istropolis), či hotel Kyjev na Kamennom námestí. Osud Cvernovky hrozí aj Design Factory, bývalej stavebno-montážnej hale, kde sa sformovala dizajnérska a kultúrna komunita. Stojí však na mieste, kde by majiteľ pozemkov chcel stavať výškové budovy.

Bratislava stále rastie a rásť potrebuje. Ceny nehnuteľností a nájmov rastú a jediný spôsob, ako ich udržať v rozumných mantineloch, je výstavba. Niektoré zo starších objektov zbúrať musíme. Ale ako určiť, čo je hodné ochrany a čo už nie?

Podľa Beňáka nie je rozhodujúcim faktorom vek, ale pravdivosť. Ochranu si zaslúžia budovy, ktoré sú výpoveďou doby a teda prvkom našej mestskej či národnej identity, aj ak nie lichotivým. Mali by však spĺňať svoju funkciu, koncentrovať spoločenský či kultúrny život.

Mínusom je, ak ide o budovy, ktoré boli zneužité ideológiou, hovorí známy architekt Ján Bahna. Práve Istropolis vznikol pôvodne ako zjazdový palác Komunistickej strany. Dnes, podobne ako hotel Kyjev, ktorý je podľa neho takmer nemožné zrekonštruovať, chátra. Zrejme teda nemá veľký zmysel chrániť ich. Nové stavby by podľa neho mohli začleniť niektoré prvky súčasných budov. V prípade Kyjeva ide o celý zvyšok obchodného domu Prior, kde je dnes Tesco.

Akú hodnotu majú nové stavby?

Na tom, čo má a čo nemá zmysel chrániť, sa úplne nezhodnú ani architekti, pretože Beňák by naopak Istropolis i Kyjev radšej zachoval. Sme však v krajine, kde nemáme problém búrať ani také pamiatky, ktoré sú plné života.

Zároveň aj tie, ktoré chránime vyhlásením za Národné kultúrne pamiatky, niekedy necháme chátrať, či k nim pristavíme niečo absurdné. Stačí sa pozrieť na prístavbu pod Mostom SNP na petržalskej strane. Stavbu považuje mesto aj mestská časť za nelegálnu. Keď ju však petržalský stavebný úrad nariadil odstrániť, jeho rozhodnutie zrušil Okresný súd Petržalka. Kvôli procesným chybám. Drevená konštrukcia tam teda svieti naďalej.

Musíme sa teda zmieriť s tým, že niektoré stavby, aj ak sú našim dedičstvom, z našich miest zmiznú. Otázkou zostáva, čo ich nahradí. Architekt Bahna je k väčšine novej výstavby v zóne Chalupkova, ktorá sa stáva bratislavskou výškovou štvrťou, dosť kritický.

Na rozdiel od Beňáka sa mu celkom pozdáva projekt Zahy Hadid, avšak väčšina budov sa nestavia kvalitne. Už po pár rokoch väčšinou potrebujú rekonštrukciu, sú „vybývané“. Developeri „sú ako malí chlapci, ktorí sa predháňajú, kto postaví vyššiu budovu“, no o kvalitu ide často menej.

Zostáva teda otvorenou otázkou, čo tu pre ďalšie generácie ostane po nás, keď odkaz minulého storočia zrovnáme so zemou a naše výtvory nevydržia ani desaťročie.

Celé video z diskusie:


Článok vznikol na podujatí „30 rokov nežnej architektúry”, ktoré zorganizovalo 8. októbra 2019 Zastúpenie Európskej komisie na Slovensku v spolupráci so Slovenskou spoločnosťou pre zahraničnú politiku (SFPA). S Tomášom Madleňákom diskutovali architekti Ján M. Bahna a Miroslav Beňák.

Pin It

Prihláste sa na odber noviniek Café Európa