Blog
Z každého podujatia vám prinášame zhnutie hlavných myšlienok, videozáznam a krátky zostrih.

Na základe vedeckých výskumov sa ukázalo, že potraviny rovnakej značky s rovnakou etiketou v Bratislave a v rakúskom Hainburgu nemajú rovnaké zloženie, čo vyvolalo diskusie o dvojitej kvalite potravín. Naozaj máme na Slovensku menej kvalitné výrobky?

Vedecké výskumy ukázali, že potraviny, ktoré si kúpite na Slovensku, majú iné zloženie ako potraviny rovnakej značky s rovnakou etiketou v  Nemecku alebo susednom Rakúsku. Problematika dvojitej kvality potravín vyvolala množstvo mediálnych aj politických diskusií, dokonca bola na túto tému zvolané špeciálne stretnutie premiérov Vyšehradskej skupiny.

Ako vznikol fenomén dvojitej kvality potravín?

Voľný pohyb tovaru a vstup Slovenska do EÚ vyvolali záujem zahraničných výrobcov o slovenský trh, avšak všetky štáty sú odlišné – majú odlišnú geografickú polohu, ovplyvňujú ich rôzne ekonomické faktory, či história. Týka sa to aj potravinárstva. V jednej krajine môžeme pestovať ryžu, v inej zase kakaovník, či banány. Ak si porovnáme pôvodnú EÚ-15 a Slovenskú republiku, zistíme, že v EÚ-15 sú potraviny o 10 % drahšie ako na Slovensku. V eurozóne sú potraviny o 20 % drahšie ako u nás a v Dánsku je cena potravín vyššia v porovnaní so Slovenskom až o 60 %. Práve preto výrobcovia a dovozcovia potravín prispôsobujú tovar krajine tak, aby boli v konkrétnom štáte konkurencieschopní. Taktiež je logické, že napríklad múka vyrobená na Slovensku a múka vyrobená v Taliansku nebude mať úplne rovnaké zloženie, keďže obilniny, z ktorých je múka vyrobená, boli pestované a spracovávané v odlišných klimatických podmienkach prostredníctvom inej technológie. Ako ďalší príklad môžeme uviesť kakao, ktoré nemusí byť rovnakej farby. Neznamená to však, že jeden druh kakaa je menej kvalitný ako ten druhý, keďže sfarbenie kakaa závisí od toho, z akého druhu rastliny bolo vyrobené a takéto odlišnosti by mali byť akceptované. Na fenomén dvojitej kvality prvýkrát poukázalo v roku 2011 Združenie slovenských spotrebiteľov, ktorého členovia testovali 6 značkových potravín a poukázali na rozdiely v kvalite a zložení testovaných produktov. 

Znamená rozdielne zloženie produktov nižšiu kvalitu potravín?

Zaujíma nás, ako rozdiel v zložení ovplyvní kvalitu výrobkov a chceme vedieť, ktoré produkty sú „lepšie“ a ktoré sú „horšie“. Je to relatívne. Keď si porovnáme rôzne druhy kolových nápojov, je „lepší“ výrobok ten, ktorý obsahuje repný cukor alebo izoglukózu a fruktózový sirup? Výživový poradca vám určite povie, že izoglukóza, ktorá obsahuje menej kalórii, je určite lepšia, ale výrobcovia repného cukru vás budú presviedčať, že ich výrobok je lepší, aby ho rýchlejšie predali. Ak spotrebiteľ nie je spokojný so zložením, kvalitou alebo chuťou výrobkov, najlepšie čo môže spraviť, je prestať dané výrobky kupovať. Ak ich spotrebitelia prestanú kupovať a začnú kupovať im vyhovujúce výrobky, tie „horšie“ výrobky dodávatelia prestanú dodávať, keď po nich výrazne klesne alebo úplne zmizne dopyt.

Ako môže Európska komisia ovplyvniť to, čo slovenský spotrebiteľ nájde v obchode? Vedúci Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku Ladislav Miko uviedol, že cieľom európskej legislatívy je zabezpečiť, aby spotrebitelia boli informovaní o zložení výrobkov, a aby výrobcovia neklamali spotrebiteľov. „Myslím si, že nechceme, aby úradníci v Bruseli rozhodovali o tom, čo je na našich pultoch... Asi nechceme, aby v celej Európe bol jeden druh šunky, jeden druh koly a jeden druh jogurtu,“ povedal počas diskusie Café Európa Ladislav Miko. Taktiež uviedol, že prístup na európsky trh je regulovaný podmienkami, ktoré výrobcovia musia splniť, aby sa dostali k európskym spotrebiteľom. Existujú tri úrovne kvality potravín. Prvou a zároveň najdôležitejšou úrovňou je bezpečnosť, druhá úroveň zabezpečuje informovanosť spotrebiteľa, čiže povinnosť výrobcu uviesť zloženie na obale a posledná úroveň je neregulovaná – je to chuť, vôňa a vzhľad produktov.

Podľa bývalej riaditeľky Potravinárskej komory Slovenska Jarmily Halgašovej sú veľmi dôležitým faktorom odlišnosti medzi regiónmi a krajinami. Keď si porovnáme predaj destilátov v Maďarsku a na  Slovensku, v Maďarsku by sa veľmi zle predávala napríklad 53 % slivovica, keďže v tomto regióne spotrebitelia nie sú zvyknutí na tak silné alkoholické nápoje, zatiaľ čo na Slovensku s predajom týchto destilátov nie je problém. Jarmila Halgašová odporúča riešiť  dvojitú kvalitu potravín na odbornej úrovni. Európska únia v roku 2005 prijala smernicu o nekalých praktikách a v roku 2007 bol prijatý zákon o ochrane spotrebiteľa. Na Slovensku máme približne 40 spotrebiteľských združení, žiadne z nich sa však nevenuje systematickému sledovaniu dvojitej kvality potravín, no práve tieto organizácie by mali hájiť záujmy spotrebiteľa. 

Slow Food Pressburg

Organizácia Slow Food Pressburg vznikla z kontroverznej témy – zo sporu, ktorý vznikol v Taliansku, keď postavili McDonald's v strede Ríma oproti španielskym schodom – informovala  Petra Molnárová zo Slow Food Pressburg. Na výstavbu McDonaldu v centre Ríma talianski ľavicoví intelektuáli reagovali protestom, keďže prísun lacných potravín spôsobil zníženie dopytu po tradičných talianskych potravinách.  Slow Food Pressburg je medzinárodná eko-gastronomická a nezisková organizácia, ktorá bola založená v roku 1989, ako reakcia na šíriacu sa globalizáciu a rozšírenie lacných potravín a fast-foodov.  Hlavým cieľom organizácie je podpora domácich a regionálnych výrobcov a malých farmárov. Slow Food Pressburg má na Slovensku 3 združenia a funguje u nás už 7 rokov. Takmer 75 % potravín, ktoré sú na svete vyprodukované, vyrába 500 miliónov malých fariem. Na Slovensku ich máme čoraz viac.

Ako to je s importom a exportom na Slovensku?

Od roku 1989 na Slovensku kontinuálne klesá výroba potravín a kontinuálne stúpa vyvoz surovín do zahraničia,“ uviedla počas diskusie Café Európa Jarmila Halgašová.  Celé Slovensko je momentálne žlté, je zasadené repkou olejnou, no závod na spracovanie tejto rastliny nemáme, čiže vyvážame rastlinu a dovážame hotový tovar. Podiel slovenských výrobkov na pultoch je okolo 37 %, zvyšok sú dovozové potraviny. Momentálne negatívne saldo dosiahlo rekordných 1,6 miliárd EUR.

Európa  je však na tom veľmi dobre, je čistým vývozcom potravín a dováža podstatne menej potravín ako vyváža. Európska únia ako celok je najväčší vývozca potravín na svete, ale zároveň je aj najväčší dovozca potravín s pozitívnou obchodnou bilanciou. Podľa Ladislava Mika je Európa „trend-setterom“ v oblasti potravinárstva. Napríklad stredomorská kuchyňa je známa po celom svete a okrem toho je zdravá. Čo sa týka exportu, vyvážame najmä alkoholické nápoje (víno, whisky, likéry...) a syry.

Celé video z diskusie:


Článok vznikol na podujatí “Dvojitá kvalita potravín – mýtus alebo fakt? ”, ktoré zorganizovalo 4. máj Zastúpenie Európskej komisie na Slovensku v spolupráci. S Michalov Hvoreckým diskutovali Ladislav Miko (vedúci Zastúpenie Európskej komisie v SR), Jarmila Halgašová (bývalá riaditeľka Potravinárskej komory Slovenska) a Petra Molnárová (Slow Food Pressburg).

Pin It

Prihláste sa na odber noviniek Café Európa