Blog
Z každého podujatia vám prinášame zhnutie hlavných myšlienok, videozáznam a krátky zostrih.

8. novembra sa uskutočnili prezidentské voľby v Spojených štátoch. O ich výsledku, dôsledkoch, ale aj tomu, čo im predchádzalo diskutovali Erik Láštic, vedúci Katedry politológie Filozofickej fakulty UK a Dušan Fischer, analytik Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku. Túto bratislavskú diskusiu viedol Vladimír Bilčík z SFPA. 

Od začiatku kampane o sebe Trump tvrdil, že je nezávislý kandidát, neviazaný na žiadnych politikov, či niekoho financie. Avšak deň po zvolení sa to pri Trump Tower hemžilo lobistami z Washingtonu. V prvých dňoch sa tak ukázalo, že bez lobistov to nepôjde, keďže poznajú Washington veľmi dobre. Zaujímavý je aj vzťah Trumpa a Republikánskej strany, ktorá ho nominovala ako kandidáta do volieb. V niektorých otázkach je Trump liberálnejší – napríklad v otázke LGBTI. V iných otázkach je skôr klasickým republikánom. Republikánska strana robila dobrovoľnú činnosť a zbierala peniaze v jeho mene. On tak využíval potenciál strany, aj keď vystupoval často ako „nezávislý“.

3

„Bude to prezident, ktorého kroky sa budú len veľmi ťažko predvídať.“ (E. Láštic)

Zmeny nielen v americkej politike?

Trump zmenil domácu politiku v USA tým, že pochoval pravidlá v prezidentskej kampani, ktoré doteraz platili, napríklad o neurážaní príslušníkov menšín. Zmena príde aj nominovaním konzervatívnejších sudcov do Najvyššieho súdu. V súčasnosti sa hovorí o viacerých menách v súvislosti s personálnymi nomináciami na jednotlivé posty ministrov a dôležitých funkcií v okolí prezidenta. Jeho hlavným poradcom pre bezpečnosť by mal byť generál Michael Flynn, ktorý tweetoval o „prirodzenom strachu“ z islamu. Senátor z Alabamy Jeff Sessions, ktorý by potenciálne mohol byť ministrom spravodlivosti čelil obvineniam z rasizmu v 80.rokoch. V úvahách na post ministra zahraničných vecí je napríklad Mitt Romney. Trump svojou rétorikou mení dva dôležité aspekty, ktoré si Amerika držala v zahraničnej politike od doby Trumana. Jedným bolo silné proatlantické smerovanie a druhý dôležitý aspekt spočíva v zmluvách o medzinárodnom obchode, ktoré Trump spochybňuje.

5

Trumpov prezidentský mandát je posilnený skutočnosťou, že Republikánska strana má väčšinu v Kongrese (v Snemovni aj v Senáte). Nakoľko exekutívna právomoc amerického prezidenta je výrazná, Trump môže sériou rozhodnutí zmazať Obamovo dedičstvo a politiky a presadiť sériu vecí, ktoré deklaroval vo volebnej kampani. Príkladom je múr na hranici s Mexikom. Trump vyhlásil, že bude prezidentom všetkých Američanov. To však vyznieva veľmi paradoxne, keďže sám pourážal počas kampane rôzne skupiny ľudí a tým ich rozdeľoval. Napriek tomu, získal viac hispánskych hlasov ako získal Romney, pretože si v prvom rade získal pracujúcu triedu. Clintonová vyhrala v týchto voľbách väčšinu veľkých miest, dokonca aj v republikánskych štátoch – napr. Detroit, ktorý je baštou pracujúcej triedy. Rozdelenie voličov tak naznačuje štiepenie medzi mestským a rurálnym voličom, podľa Fischera.

Modré vs. červené štáty

Tradične demokratické či republikánske štáty sa počas niekoľkých dekád môžu čiastočne zmeniť. Demokrati možno časom budú mať prevahu v štátoch na juhu USA, ktoré sú tradične republikánske – napríklad Texas. A naopak, sever USA, kde sú štáty so zväčša demokratickou prevahou ako Michigan, Pensylvánia, môžu byť časom republikánske. Demografická krivka sa vyvíja a favorizuje do budúcnosti Demokratov, ale za predpokladu, že postavia kandidáta, ktorý osloví Trumpových, respektíve republikánskych voličov.

16

Trump v Bielom dome

Americké štúdie, ktoré sledovali amerických povojnových prezidentov hovoria, že každý z nich dokázal v priemere splniť 70% svojho volebného programu. Otázkou je, čo Trumpovi schváli Kongres. Podľa Láštica, je niekoľko scenárov ako sa Trump postaví k vládnutiu ako prezident. Prvou možnosťou je, že Trump sa nebude zaujímať o vládnutie a v tom prípade by mohol vládnuť jeho viceprezident Mike Pence. Druhá potenciálna možnosť je, že sa mu úrad prezidenta zapáči a bude chcieť niečo z tých vecí, ktoré sľuboval aj presadiť. Tretia možnosť je, že buď rezignuje alebo ho obžalujú. Posledným scenárom by bolo, že sa mu natoľko zapáči úrad prezidenta, že ho využije naplno.

10

Konflikt záujmov?

Existuje zjavný konflikt záujmov medzi úradom prezidenta a Trumpovým obchodným impériom. Otázkou je do akej miery bude politika k niektorým krajinám ovplyvnená jeho obchodnými záujmami. Trump ako jediný kandidát v modernej histórii prezidentských kampaní nezverejnil svoje daňové priznanie. Vynára sa aj otázka toho, kto všetko z okruhu jeho blízkych bude mať prístup k citlivým informáciám. Pochybnosti vyvolala aj účasť jeho dcéry Ivanky na jeho stretnutí s japonským premiérom Šinzom Abem.

Výhoda republikánov

Agenda republikánov v Kongrese je dlhodobá a jasná. Republikáni môžu výrazne pohnúť s tým, čo chcú robiť nakoľko majú väčšinu v Kongrese, dokonca aj v prípade, že by Trump nebol veľmi iniciatívny. Počas Obamovej administratívy nemohli presadiť veľkú časť svojej agendy práve kvôli prezidentovmu vetu. Môžu napríklad zrušiť Obamacare, či zmeniť daňový systém. Ak nebude iniciatíva na strane prezidenta, v Kongrese je dosť lídrov, ktorí môžu a chcú niečo robiť. Treba však brať do úvahy dynamiku systému. O dva roky budú ďalšie voľby, kedy sa môže čiastočne zmeniť tretina Senátu a celá Dolná komora.

26

 „To, prečo Hillary Clintonová prehrala bola nízka účasť.“ (D. Fischer)

 

Zostrih z diskusie:

Pin It

Prihláste sa na odber noviniek Café Európa