Blog
Z každého podujatia vám prinášame zhnutie hlavných myšlienok, videozáznam a krátky zostrih.

O budúcnosti Európskej únie, o tom, kde sa Únia v súčasnosti nachádza, ale aj o viacerých agendách, ktoré Únii dominujú diskutovali hostia Martin Klus, poslanec NR SR a podpredseda Výboru pre európske záležitostí, Dušan Chrenek, vedúci Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku a Zuzana Gabrižová, šéfredaktorka portálu EurActiv.sk. Bratislavskú diskusiu moderoval Vladimír Bilčík z SFPA. 

 

Obchodná zmluva s Kanadou (CETA)

Pod vplyvom rokovaní USA a EÚ o TTIP sa čoraz viac diskusií začalo sústrediť na obchodnú dohodu EÚ s Kanadou. Ešte v roku 2015 to vyzeralo, že dohoda CETA je hotová a chýba už len samotná ratifikácia dohody. Pod tlakom vlny odporu verejnosti v kľúčových štátoch ako sú Nemecko, či Francúzsko, sa však dohoda otvorila.

Dohoda CETA musí prejsť ešte ratifikáciou v parlamente každého členského štátu Únie. Blokovanie dohody zo strany Valónska dostalo proces prijímania dohody do patovej situácie. (poznámka: Belgickí politici sa napokon dohodli na podpise obchodnej dohody CETA vo štvrtok 27.novembra 2016)

Existuje zhoda členských štátov EÚ o vykonávaní obchodnej politiky na nadnárodnej úrovni. Gabrižová pripomína, že obchodná politika je tak výlučnou kompetenciou EÚ. Podľa Chreneka, problémom pri prijatí dohody je fakt, že sa organizujú skupiny, ktoré sú proti globalizácii a veľkým korporáciám a ich hlasy sú čoraz hlasnejšie. Klus dodáva, že pripomienky valónskeho premiéra k dohode mohli prísť podstatne skôr.

IMG 5054

Dohody EÚ s USA aj Kanadou v žiadnom prípade európske štandardy neznížia.“ (D. Chrenek)

Odpor v Únii voči dohodám?

Holandsko tento rok v referende odmietlo asociačnú dohodu s Ukrajinou. Podľa Gabrižovej, výsledok referenda bol skôr o prípadnom členstve Ukrajiny v Únii, aj napriek faktu, že asociačná dohoda nie je o vstupe krajiny do EÚ. Odpor voči obchodným dohodám vidí v niečom inom. Ide podľa nej o dopyt zo strany ľudí, aby sa dohliadalo na externality – sociálne oblasti, pracovné právo, alebo environmentálne štandardy, ktoré tieto obchodné dohody nepokrývajú.

Klus tvrdí, že má výhrady voči procesu prijímania týchto dohôd, ktorý nie je dostatočne otvorený. Ako liberál však obchodné dohody podporuje.

Predseda Európskej komisie Juncker požiadal každého predsedu vlády, aby vyjadril svoj postoj k dohodám CETA a TTIP. Jeho cieľom bolo zistiť, či majú štáty záujem, aby sa dohody dotiahli do konca. Hoci štáty prejavili záujem finalizovať zmluvy, začali sa ozývať pochybnosti z niektorých krajín. Podľa Chreneka, je to do veľkej miery reakcia politikov na verejnú mienku, ktorá kritizovala nedostatok transparentnosti, či otvorenosti pri rokovaniach dohôd.

Kritici dohôd však aj naďalej šíria mýty, ktoré podkopávajú dôveryhodnosť dohôd. V spoločnosti tak vzrastá obava z geneticky modifikovaných potravín, chlórovaných kurčiat a znížených sociálnych štandardov. Tieto informácie sa šíria aj napriek tomu, že Komisia ubezpečuje o nemenných európskych štandardoch  a normách.

IMG 5070

 „Slabá EÚ prospieva iným globálnym hráčom – Ruskej federácii alebo Číne, ktoré majú vlastné obchodné záujmy.“ (M. Klus)

 

Dopady brexitu na budúcnosť EÚ

Podľa Klusa, odchod Veľkej Británie z EÚ nie je negatívnou správou len pre samotnú Úniu. Negatíva rovnako pocítia aj občania Veľkej Británie, ktorí ak budú chcieť byť aj naďalej súčasťou spoločného trhu, budú musieť dodržiavať spoločnú legislatívu. Británia však už nebude mať priamy politický dosah na tvorbu európskeho práva.

Ďalším negatívom môže byť ich ťažšia globálna pozícia pri vyjednávaní rôznych bilaterálnych obchodných zmlúv s inými krajinami. Pre krajiny ako Austrália, či Kanada môže byť totiž atraktívnejšie uzatvárať obchodné zmluvy skôr s EÚ ako s Britániou.

Odchod Veľkej Británie z Únie zásadne zmení Úniu z finančného hľadiska. Nebude totižto prispievať do spoločného rozpočtu ako členská krajina. Veľká Británia stále nepožiadala o rokovania, takže ešte nie je jasné, čo konkrétne po odchode z Únie Británia chce. Britská premiérka Mayová však naznačila, že rokovania budú tvrdé a nebude jednoduché dosiahnuť dohodu.

Odchod Britov bude mať dopad na obrovské počty občanov strednej a východnej Európy žijúcich na Britských ostrovoch.

Na septembrovom Bratislavskom samite ešte pred začatím rokovaní slovenský premiér Fico sformuloval dva odkazy pre Veľkú Britániu. Po prvé, že Vyšehradská štvorka je pripravená vetovať akúkoľvek dohodu, ktorá by nejakým spôsobom nezaručovala rovnaké práva občanov regiónu strednej a východnej Európy žijúcich vo Veľkej Británii a po druhé, že exitová dohoda by mala Britov bolieť.

IMG 5018

Viacerí komentátori hovoria, že ak Únia nie je schopná dohodnúť sa na obchodnej dohode s Kanadou, môže byť veľmi problematické dohodnúť s Veľkou Britániou na novom režime, ktorý bude do veľkej miery novou obchodnou dohodou.“ (Z. Gabrižová)

Spoločná armáda?

Viaceré členské krajiny EÚ podporujú lepšiu spoluprácu v oblasti obrany. Návrh spoločnej armády je najmä o vytvorení spoločného veliteľstva EÚ – pre rýchlejšie reakcie na krízy.

Ďalšou oblasťou je spolupráca obranných priemyslov a návrh vytvorenia európskeho fondu obrany, ktorý by financoval spoločné aktivity. „Ak má byť spoločná armáda, nemala by nahrádzať NATO, ale mala by byt komplementárna,“ hovorí Klus.

Situácia v eurozóne

Eurozóna investovala už veľa do záchrany Grécka, ale aj do záchrany eurozóny, keďže bola ohrozená ako celok, nie len Grécko. „Ak by sa nepodarilo stabilizovať eurozónu, padol by celý európsky finančný systém,“ konštatuje Chrenek na margo situácie. Dodáva však, že Gréci sami nechcú odísť z eurozóny a situácia v eurozóne sa celkovo zlepšuje.

IMG 5031

Klus sa na tému Grécka pozerá menej optimisticky. Grécko podľa neho nie je udržateľné a myslí si, že možno o dva-tri roky bude Grécko znova agendou na stole. Gabrižová sa takisto domnieva, že skôr či neskôr sa potenciálne zhoršenie situácie Grécka ekonomicky a politicky môže preliať aj na európsku úroveň.

Budúcnosť EÚ

V závere sa všetci traja diskutéri zhodujú, že pred Európskou úniou stojí v súčasnosti niekoľko problémov a výziev. Klus by považoval za úspech, ak by sa vo Franúczsku nestala Le Penová prezidentkou, či ak by sa uzavrel kompromis v rámci obchodnej dohody CETA s Kanadou.

Migračná a bezpečnostná politika budú kľúčové v otázke spolupráce krajín EÚ,“ konštatuje Chrenek na záver. Gabrižová dodáva, že „globálne problémy akými sú migrácia a terorizmus nie sú problémy, ktoré EÚ jednoducho vyrieši za rok, či dva.“

Zostrih z diskusie:

Pin It

Prihláste sa na odber noviniek Café Európa