Predchádzajúce diskusie v Žiline

Ako (ne)riešiť integráciu Rómov?

Kategória: Žilina   |   Napísal: Tomáš Madleňák
Posledná aktualizácia: utorok, 11. apríl 2017, 15:06   |   Prečítané: 1372x

17834372 1496303480402990 106155959672041216 o„Rómska otázka“ opäť začína byť v centre politického dialógu na Slovensku. Napriek desaťročiam snahy a vynaloženým peniazom zostáva množstvo Rómov na okraji spoločnosti. Žijú v getách a osadách, vzdelanosť a zamestnanosť je mizerná. Prečo je to tak?

 

Kriminalitu páchanú členmi rómskeho etnika, či dokonca populistické heslá ako „rómsky teror“ zneužívajú vo svojej rétorike najmä krajne pravicové a neofašistické strany. ĽSNS to vynieslo najskôr víťazstvo Mariána Kotlebu v krajských voľbách v Banskej Bystrici. Neskôr dokonca kreslá v Národnej rade. Avšak túto tému opäť preberajú a zjednodušene interpretujú aj štandardné strany, vrátane vládneho Smeru-SD.

Paradoxne ide o strany, ktoré sú dlhodobo na výslní a v prípade Roberta Fica už takmer desaťročie vo vláde. Mali teda viac než dosť priestoru a možností s rómskou problematikou niečo urobiť. Kde sa stala chyba? Čo robíme v snahách o integráciu Rómov nesprávne?

Hýbeme sa niekam?

Ako to často býva, skutočná situácia môže byť o niečo odlišnejšia, než je jej vnímanie v spoločnosti. To vytvárajú predovšetkým médiá, obzvlášť tie bulvárne. Ale aj politici, ktorí môžu mať na vytváraní dojmu kritickej situácie záujem.

Nezriedkavý názor, že počas socializmu bola táto problematika riešená lepšie než dnes, odborníci nezdieľajú. Bývalá splnomocnenkyňa vlády pre rómske komunity, v súčasnosti riaditeľka Rómskeho inštitútu Klára Orgovánová tvrdí, že celkovo sa podľa nej pozícia Rómov zlepšuje.

Až od roku 1991 majú napríklad štatút národnostnej menšiny. Vďaka novým právnym úpravám, prijatým aj vďaka pristúpeniu Slovenska do rôznych medzinárodných inštitúcií vrátane EÚ, majú lepšie a rovnejšie šance uplatniť sa a získať vzdelanie, než v minulosti.

Podľa súčasného splnomocnenca vlády SR Ábela Ravasza sa proces integrácie Rómov na Slovensku dá zhrnúť do troch fáz. Tou prvou je obdobie „falošnej integrácie“ počas socializmu. Falošná preto, že veľa Rómov malo prácu, i keď na rôznych dočasných a neudržateľných miestach, no situácia bola v podstate konzervovaná. „Navonok sa mohlo zdať, že veci sa niekam posúvajú, že je tam istá stabilita, no bola to falošná a neudržateľná stabilita.“

Táto neudržateľnosť sa prejavila práve po zmene režimu, kedy nastáva obdobie dezintegrácie. Aj to málo pozitív, ktoré boli počas socializmu dostupné, zmizlo. Naopak negatíva sa vygradovali. „Generácia súčasných 40tnikov a 50tnikov vyzerá oveľa lepšie, než tie generácie po nich.“ Na rozdiel od svojich potomkov ešte mali k dispozícii povinnú predškolskú dochádzku, vybudované pracovné návyky, zdravotnú starostlivosť a podobne.

Počínajúc érou pani Orgovánovej začína tretia fáza rozpačitej reintegrácie. I keď závažné problémy pretrvávajú, sú aspoň presne zadefinované a pomenované. Podľa samotnej Orgovánovej bol tento vývoj spočiatku veľmi optimistický. Rýchlo však narazil na svoj strop preto, že na vyriešenie problému chýba politická vôľa. Žiadna vláda si nezadefinovala ako jednoznačnú politickú prioritu integráciu Rómov a samotní Rómovia naďalej v politickej aréne prakticky chýbajú.

Politici sa podľa Ravasza boja verejnej mienky bielej majority. „Myslia si, že keď robia niečo pozitívne pre Rómov, strácajú podporu tých ostatných.“ Veľké šťastie Slovenska a snáh o konštruktívne riešenie integrácie Rómov je to, že máme k dispozícii európske prostriedky. „Takmer všetko, čo sme urobili za poslednú dekádu pre integráciu Rómov, sme urobili z európskych peňazí.“

Osady a slumy

Premrhali sme v riešení rómskej otázky celú poslednú dekádu? Podľa Ravasza predovšetkým vďaka eurofondom nie. Spomedzi 1100 obcí s väčšou rómskou komunitou väčšina funguje normálne. V klasických domoch s vysporiadanými pozemkami a pitnou vodou. Deti chodia do školy a rodičia pracujú, ak majú kde. Často je majorita a minorita, čo sa týka životných podmienok, nerozlíšiteľná.

Obcí a osád, kde to naozaj nefunguje, sú „iba“ desiatky. Médiá ich ale cielene vyhľadávajú a venujú im neprimerane veľa pozornosti. „Róm, ktorý sa v blate háda s kameramanom, nie je úprimný obraz Rómov v tejto krajine!“    

Ábel Ravasz hovorí, že súčasná vláda mu vytvorila vhodné podmienky pre prácu a bolo prijatých i niekoľko zákonov, ktoré budú pozitívne pôsobiť na rómsku problematiku. Ide najmä o úpravu osobných bankrotov a exekúcií.

Napriek týmto čiastkovým krokom sa ale nikam nehýbe situácia s rómskymi osadami. Odborník Martin Brňak o nich hovorí ako o slumoch, nakoľko nevidí rozdiel medzi juhoafrickým či brazílskym slumom a slovenskou osadou. Definuje ich chudoba a sociálne vylúčenie.

Nie je podstatné, že z celkovej rómskej populácie ide o menšinový problém, ak v slumoch „chudoba, segregácia a sociálne vylúčenie stúpa.“ Čoraz viac sa vytráca kontakt s majoritným obyvateľstvom. Výsledkom je, že slumy rastú čo do ich počtu aj ich veľkosti.

Podľa Orgovánovej nefunguje celý systém štátu, ktorý nedokáže vytvoriť koridory, cez ktoré by ľudia dokázali prechádzať z prostredia absolútnej chudoby do prostredia strednej alebo nižšej strednej triedy. Odčleňovanie Rómov a chudoby od majority v praxi môže pripomínať i vedomú politiku.

Komunitní pracovníci sa stretávajú napríklad s tým, že úradníci vedome hádžu Rómom polená pod nohy. „Napríklad niekto nemá občiansky preukaz, ale keď ide za úradníčkou, tá ho vyhodí, neurobí to. A potom musí komunitný pracovník urobiť tri intervencie, aby niekto spravil nejakú základnú vec, ktorú má v popise svojej práce.“

Vôľa integrovať sa verzus vôľa prijať

Rozdiel medzi vidieckymi slumami, resp. osadami, a mestskými getami nie je veľký. Pri vidieckych osadách je ich pôvod často historický, prípadne má táto segregácia pôvod ešte v Slovenskom štáte. Tie mestské sú väčšinou novšie, no princípy diskriminácie a segregácie, pre ktoré vznikli, sú rovnaké.

Podľa Brňaka dnes v mestách nastupuje ďalšia vlna segregácie. „Najprv im obce povedali: ‘dáme Vás tu na jednu ulicu a dáme Vám pokoj.‘ Teraz sa ich snažia dostať už aj odtiaľ.“ To je viditeľné v Žiline, Martine, Ružomberku a nový problém sa už rysuje aj v Liptovskom Mikuláši.

Táto situácia v mestách je paradoxná nakoľko podľa Ravasza mestá na Slovensku na rozdiel od dedín majú viaceré zdroje na riešenie rómskej problematiky. 

Hoci by sa predstavitelia miest bránili rôznymi argumentmi, z ktorých niektoré môžu byť aj legitímne, ich postup je skvelou ilustráciou základného problému integrácie. Veľa sa hovorí o vôli Rómov integrovať sa a o tom, ako ich integrovať. Menej už o tom, že proces integrácie má dve strany.

Aj ak sa Rómovia chcú integrovať, integrácia je nemožná, pokiaľ ich majorita nebude ochotná prijať. Segregácia je jednoznačným prejavom toho, že majorita ochotná prijať Rómov nie je.

Segregácia na školách

Základným problémom integrácie Rómov na Slovensku je to, že robíme presný opak. Od začiatku 90tych rokov sme segregáciou odpísali celú jednu generáciu Rómov. Dnes odsudzujeme k tomu istému aj ich deti, nakoľko segregácia sa stala našou základnou politikou už aj vo vzdelávaní.

Je nutné zásadne prepracovať diagnostické metódy, podľa ktorých rómske deti vo veľkom presúvame do špeciálnych škôl „len preto, lebo neovládajú slovenčinu, alebo nemajú nejaké návyky, zručnosti,“ hovorí Ravasz.

Absencia týchto návykov súvisí s tým, že vyrastajú v prostredí, ktoré im nedovolí rásť a získavať zručnosti tak, ako by mali. Preto je tak kľúčový aj problém predškolskej výchovy. „Pre mňa prioritou číslo jedna je dostať každé rómske dieťa do škôlky. A to do roku 2020. Bez kompromisov.“

Konkrétny príklad toho, ako funguje segregácia na školách je v súčasnosti viditeľný práve v Žiline. Mesto sa rozhodlo zrušiť ZŠ na Hollého ulici, ktorú navštevovalo približne 250 žiakov, prevažne rómskych detí zo znevýhodneného prostredia. Rodičia škôl, kde by ich mali prerozdeliť, sa však proti tomu búria.

Podľa Ravasza je rozdelenie detí medzi školy v princípe dobrý nápad, i keď treba rátať i so špecifikami. Napríklad, či sa nezhorší dochádzka žiakov, ak budú mať chodiť do školy na opačnej strane mesta.

Ako prevencia problémov by určite pomohlo, keby mesto Žilina zaplatilo asistentov učiteľov v tých školách, kam sú deti presúvané. Okrem toho možno vytvoriť občianske hliadky MOPS a systematicky pracovať s miestnou komunitou. Komunitného pracovníka mala dlho Žilina iba jediného.

„Manuály existujú, ale vy nepotrebujete manuály,“ Uzatvára Ravasz. Každé mesto a každá komunita totiž vyzerá inak. „Riešenia preto musia byť vytvorené vždy priamo na mieste.“

Celé video z diskusie


Článok vznikol na podujatí „Café Európa: Ako (ne)riešiť integráciu Rómov?“ ktoré zorganizovalo 5. apríla 2017 Zastúpenie Európskej komisie na Slovensku spolu so Slovenskou spoločnosťou pre zahraničnú politiku (SFPA) a s podporou Nadácie Hannsa Seidela. Diskutovali splnomocnenec vlády SR pre rómske komunity Ábel Ravasz, riaditeľka Rómskeho inštitútu Klára Orgovánová a odborník na chudobu a rezidenčnú segregáciu Martin Brňak.

logo

© 2015 Café Európa