Predchádzajúce diskusie v Prešove

Aký obchvat potrebuje Prešov?

Kategória: Prešov   |   Napísal: Tomáš Madleňák
Posledná aktualizácia: pondelok, 20. február 2017, 18:10   |   Prečítané: 824x

cepo1„„Keď sa stavala diaľnica D1, míňala Trnavu, míňala Hlohovec, Trenčín, Žilinu, míňala ďalšie mestá. Nikdy nikto nepovedal, že to sú obchvaty. Že to sa nebuduje diaľnica, že to sa buduje obchvat Trnavy, obchvat Hlohovca, obchvat Piešťan, obchvat Trenčína. A že treba skúmať, koľko áut skončí v Piešťanoch a koľko ide ďalej. Až kým sme nedošli k Prešovu,“ začína svoj výstup na diskusii Café Európa venovanej problematike Prešovského obchvatu viceprimátor nášho tretieho najväčšieho mesta Štefan Kužma. Svojou nahnevanosťou a ráznosťou jeho výstup korešponduje s náladou v hľadisku. Z ľudí cítiť frustráciu, viacerí do diskusie zasahujú krikom a posmeškami, ale aj ráznym potleskom. Niet sa im čo čudovať, keďže Prešov je dnes jediným krajským mestom na Slovensku, cez ktoré priamo prechádza tranzitná a nákladná doprava, vrátane medzinárodnej.


(celé video na konci článku)

Prečo sa zabudlo na Prešov?

Nazývať úsek diaľnice D1 okolo Prešova „juhozápadným obchvatom“ je naozaj zvláštny prístup. Na tom sa s viceprimátorom zhodne aj druhý diskutujúci, analytik INEKO Ján Kovalčík. Čo však tento úsek diaľnice robí kontroverzným je, že podľa platného plánu sa má postaviť za rekordnú sumu 356 miliónov eur bez DPH. Jeden kilometer tejto diaľnice by tak vyšiel až na 45 miliónov eur.

„Diaľnica D1 má byť chrbtová kosť dopravy, základná stavba na Slovensku,“ hovorí viceprimátor Kužma. Prečo jej úsek okolo Prešova stále nevybudovaný? Prečo sa dnes stále musíme pýtať či, ako, a kade ho postaviť?

Kovalčík vidí hlavný problém v celkovom prístupe štátnych orgánov, v ich neochote pracovať s reálnymi dátami, a pracovať s nimi transparentne. „Keď som bol na Ministerstve dopravy v rokoch 2011 a 2012, NDS dostala jasný pokyn : ‘Urobte konečne smerový dopravný prieskum!’,” s cieľom zistiť, aké riešenie je najvhodnejšie. NDS smerový prieskum nakoniec realizovala až v roku 2015 na popud Európskej komisie, nakoľko na stavbu diaľnice sa plánujú využiť i prostriedky z eurofondov. Perličkou na záver podľa Kovalčíka je, že aj keď bol tento prieskum konečne realizovaný, „trištvrte roka ležal nevyužitý niekde v šuflíku v NDS.“

Čo teda spôsobilo tak vysoký účet za úsek D1 okolo Prešova? Nezodpovedné plánovanie, ktoré viedlo k zhonu a následnému urýchlenému výberovému konaniu. To bolo navyše v časovej kolízii s ďalšími dvoma obrovskými diaľničnými tendrami. Pri všetkých troch mali firmy ma prípravu ponúk iba 7 týždňov, navyše počas Vianočných sviatkov. To sú podľa Kovalčíka hlavné dôvody, prečo neprebehla riadna súťaž.

To, že úsek diaľnice D1 je nutné postaviť a to čím skôr, teda nespochybňuje nikto. Prečo to tak dlho trvá, a prečo to bude tak veľa stáť, mohol v diskusii objasniť aj zástupca NDS. Ten však nakoniec napriek telefonickému prísľubu bez vysvetlenia neprišiel.

Obchvat

Iným príbehom je problematika obchvatu Prešova v pravom slova zmysle. Argumentov, prečo ho mesto potrebuje, nie je málo. Mesto potrebuje vyriešiť problém tranzitu a to čo najefektívnejšie. Nachádza sa na dôležitej medzinárodnej trase ktorá prepája baltický región s Balkánom. Cez mesto prechádza i tranzit z Bieloruska, či z Ukrajiny.

Otázkou je, či je súčasný model, podľa ktorého má obchvat obísť Prešov severom, najvhodnejší a finančne najvýhodnejší.

Podľa Kovalčíka to tak nie je. Ním navrhovaná trasa, ktorá by naopak Prešov obišla z juhu, by podľa neho mohla ušetriť milióny eur a navyše byť o 8 km kratšia. „Že tak ušetria dopravné firmy palivo, to Vás trápiť nemusí. Že tak vytvoria menej hluku a spodín vo Vašom meste, to už Vás zaujímať môže.“

Prešovčania však zdá sa, takýto nápad razantne odmietajú. Podľa námietok z pódia i z publika takýto obchvat nevyrieši dopravu prichádzajúcu do mesta smerom zo Sabinova, ktorá by naďalej musela prejsť cez centrum, aby sa na rýchlostnú cestu pripojila. Taktiež sa obávajú ďalších odkladov. Štefan Kužma upozorňuje aj na problematiku pozemkov. Tie pod severnú alternatívu sú už teraz vysporiadané. Okrem toho Kovalčíkom navrhovaná južná trať môže viesť cez problematické územia, poddolované bývalou ťažbou soli.

Zabudnuté regióny a zabudnuté cesty

Zdá sa, že ľudia v Prešove toho už jednoducho majú dosť, a chcú aby sa ich situácia vyriešila čím skôr. Nech to stojí, čo to stojí. Práve cena však ostáva najsilnejším argumentom. Vláda podľa Kovalčíka obchádza regióny, a v každom sľubuje, že jeho problém je prioritou. Už len stačí uvoľniť dlhovú brzdu, aby si vláda mohla výhodne požičať. Potom sa všetko vyrieši.

Avšak momentálne je na Slovensku vyše 70 rôznych projektov diaľnic a rýchlostných ciest. Finančné krytie do roku 2020, vrátane eurofondov, má len málo z nich. „Dokopy sú nekryté projekty za 18 miliárd eur!“ ukazuje Kovalčík.

eurofondy

Nie všetky z projektov zarátaných v týchto 18 miliardách eur sú samozrejme tou takzvanou prioritou, ktoré sa majú vyriešiť odblokovaním dlhovej brzdy a zadlžením Slovenska. Takých má byť podľa vlády projektov za približne 7 až 8 miliárd. Ako však dodáva Kovalčík, „keby sme si zobrali prehľad vyjadrení politikov iba za posledný rok, tak prioritou nazvali projekty za 10 miliárd.“

Preto by malo aj pre Prešovčanov byť výhodné hľadať čo najlacnejšie alternatívy, ako obchvat postaviť. Tak by mali reálnejšiu šancu peniaze na ne získať.
Jeho slová dva dni po diskusii potvrdí protestná blokáda cesty v inom z mnohých zabudnutých regiónov Slovenska. Ďalšia z údajných priorít vlády – diaľnica D3 cez Kysuce.

Tranzit verzus doprava

Analytik Kovalčík sa počas diskusie niekoľko krát snaží dať na stôl širší problém riešenia dopravy v mestách. Ani postavené diaľnice a obchvaty totiž podľa skúseností nestačia. Slovami Jána Kovalčíka sú to veľkolepé riešenia „,ktoré nám dajú preč tranzit a problém v Prešove, ale aj v iných mestách, sa síce zmenší, ale zďaleka nevyrieši.“ Stačí sa pozrieť na dopravnú situáciu v Bratislave. Tú má síce opäť riešiť extrémne drahý infraštruktúrny projekt ďalšieho obchvatu, no je čoraz jasnejšie, že jadro problému nie je v nedostatku ciest, ale prebytku áut.

Aj v Prešove sa dajú urobiť veci, ktoré by riešili dopravu a situáciu už teraz. „Akýkoľvek obchvat bude realitou najskôr v roku 2023. A to som veľký optimista!“ upozorňuje Kovalčík. Konkrétne riešenia, ktoré dovtedy môže mesto urobiť, sa však ponúkajú – najmä (no nielen) v oblasti verejnej dopravy. Nevyužitý je v Prešove najmä potenciál vlakovej dopravy.

„Áno, a spustené rampy zablokujú dopravu!“ zakričí rozčúlene ktosi z hľadiska. „Ak je niekto napríklad zo Šarišských Sokoloviec. Sadne si na autobus SADky, odvezie sa do Sabinova, tam počká na prestup, odtiaľ sa odvezie do Prešova na hlavnú stanicu, a odtiaľ mestskou dopravou. Potrvá mu to hodinu a pol, lebo má 18 kilometrov do Prešova. Môžete mu dať aj sto vlakov, ak to má robiť takto zložito!“ dodá viceprimátor.

Diskusia o tom, či je pohodlné cestovanie autom naším základným právom, ale aj o tom čo musia štát a mestá spraviť, aby verejná doprava bola pohodlnejšia než cesta autom, sa však nevyhnutne raz musí dotknúť všetkých z nás. Je to trend, ktorý sa netýka iba vybraných regiónov Slovenska, a ani Slovenska samotného.

Zázam z diskusie


Článok vznikol na podujatí „Café Európa: Aký obchvat potrebuje Prešov?“ ktoré zorganizovalo 14. februára 2017 Zastúpenie Európskej komisie na Slovensku s pomocou Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku. Diskutovali viceprimátor mesta Prešov Štefan Kužma a analytik mimovládnej neziskovej organizácie INEKO Ján Kovalčík

logo

© 2015 Café Európa