Blog
Z každého podujatia vám prinášame zhnutie hlavných myšlienok, videozáznam a krátky zostrih.

Predseda Európskej komisie predniesol 12. septembra svoj výročný prejav o stave únie. Ktorým najväčším výzvam dnes v EÚ čelíme? A aké riešenia ponúka Jean-Claude Juncker?

Mnoho Slovákov zrejme to, že predseda komisie mal svoj posledný prejav o stave únie, nezaregistrovalo. Čo je škoda, šlo totiž o jednu z tých dôležitejších rečí v tomto roku.

Poslanca NR SR Martina Klusa prekvapil. Čakalo sa hodnotenie posledných rokov, pohľady vzad, vízie vpred. No Jean-Claude Juncker zjavne koniec svojho funkčného obdobia nemieni už iba pokojne dovládnuť.

Naopak, pridáva plyn, chcel by dokončiť množstvo práce a podľa Klusa si takticky mnoho vecí necháva na summit v rumunskom Sibiu. Ten sa bude konať tesne pred voľbami do Európskeho parlamentu, dôležité závery preto môžu pôsobiť mobilizačne.

Brexit a mnoho iného

Junckerova komisia má ešte necelý rok, aby dokončila viacero otvorených a pálčivých otázok. Tou prvou je brexit, kde sa katastrofický scenár tvrdého odchodu Veľkej Británie bez akejkoľvek dohody z EÚ stáva čoraz reálnejší. .

Jana Cappello zo Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku považuje za najdôležitejší záväzok dosiahnuť ešte počas tejto komisie dohodu o nasledujúcom viacročnom finančnom rámci – kostre budúcich európskych rozpočtov do roku 2027.

Z oblasti ekonomiky je veľmi dôležitá ambícia už v budúcom roku dosiahnuť dohodu o voľnom obchode EÚ – Japonsko, ale aj dokončiť ratifikáciu CETA, obdobnej zmluvy s Kanadou. Tú podľa Cappello Slovensko prezentovalo ako jeden z úspechov svojho predsedníctva, no samo ju stále v parlamente neschválilo.

Ambiciózna je snaha o zhodu pri reforme azylového systému EÚ. Ten slovenský je podľa Klusa jeden z najprísnejších, ak nie úplne najprísnejší, v celej Európe. Boli by sme ochotní napríklad v tejto oblasti ustúpiť a liberalizovať ho v záujme zotrvania v „jadre EÚ“?

Federatívnejšia budúcnosť?

Od predsedu EK Junckera sme si zvykli aj na vizionárske myšlienky, v bielej knihe o budúcnosti Európy jeho komisia minulý rok predstavila 5 scenárov pre EÚ, ktoré mali naštartovať diskusiu.

V tomto prejave sa k tomuto, pre Klusa prekvapivo, nevrátil. Hovoril však o „suverénnej Európe“, o nevyhnutnosti silnej EÚ vo svete rýchlo sa meniacich globálnych vzťahov.

Podľa Daniela Šmihulu z Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR súčasná neistota, najmä v transatlantických vzťahoch, vytvára potrebu silnejšej Únie. Pred pár rokmi sme diskutovali o zóne voľného obchodu s USA. Dnes sa hovorí o možnosti obchodnej vojny.

Je preto logické, že „vízia J.C.Junckera načrtnutá v poslednom prejave, už smeruje k istej forme ‘nenápadného federalizmu‘“. Naznačujú to heslá o zdieľanej identite a suverenite, ale aj konkrétny návrh rozšíriť oblasti, v ktorých by Rada EÚ mohla prijímať rozhodnutia kvalifikovanou väčšinou namiesto jednohlasnosti.

To, čo sa deje vo svete na jednej strane federalizmu podľa Šmihulu nahráva - iba silnejšia a jednotnejšia únia môže byť rovnocenným partnerom veľmociam ako sú Rusko, USA, Čína. Rozhodovanie väčšinou je efektívnejšie a mohlo by rýchlejšie priniesť konkrétne výsledky, ktoré občania očakávajú.

Na druhej strane však tento „bruselský centralizmus“ vytvára odpor vnútri únie. Ten sa prejavuje vývojom nielen v Poľsku, Maďarsku a Veľkej Británii, ale vo všetkých štátoch, kde rastú euroskeptické, niekedy až extrémistické strany.

Rozhodnú voliči

Toto napätie a odpor sa podľa Šmihulu nevyhnutne prejaví aj pri najbližších eurovoľbách. Mali by sme to ale vnímať ako normálnu súčasť spoločensko-politického procesu. Ako logickú reakciu na akciu, ktorou je postupný presun moci na nadnárodnú úroveň.

V tomto smere by rozšírenie rozhodovania kvalifikovanou väčšinou aj na oblasti spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky a zdaňovania bolo veľkým skokom. Klus túto ideu nepodporuje a naopak by rád videl posilnenie právomocí národných parlamentov v EÚ.

Podľa Cappello, rovnako, ako v prípade bielej knihy a jej piatich scenárov pre Európu, išlo však Junckerovi najmä o rozpútanie diskusie. To, akým smerom sa táto diskusia bude vyvíjať, môžeme nakoniec ovplyvniť hlavne my sami.

Stačí si v máji zvoliť takých europoslancov, ktorí budú reprezentovať naše názory aj na túto tému. Od týchto volieb bude totiž závisieť aj zloženie a nastavenie ďalšej komisie, ktorá Junckera nahradí.

Celé video z diskusie:


Článok vznikol na podujatí „Café Európa: Správa o stave EÚ“ ktoré zorganizovalo 18. septembra 2018 Zastúpenie Európskej komisie na Slovensku spolu so Slovenskou spoločnosťou pre zahraničnú politiku (SFPA). Diskutovali - Martin Klus, poslanec NR SR, Jana Cappello zástupkyňa vedúceho ZEKvSR a Daniel Šmihula, MZvaEZ SR. Diskusiu moderoval Patrik Kováč.

Pin It

Prihláste sa na odber noviniek Café Európa