Blog
Z každého podujatia vám prinášame zhnutie hlavných myšlienok, videozáznam a krátky zostrih.

Voľby v Nemecku priniesli niekoľko prekvapení. S výsledkom nemôžu byť spokojní tradiční socialisti SPD, ktorí ihneď ohlásili odchod do opozície, ani kresťanskí demokrati CDU/CSU Angely Merkelovej. Naopak skokanom volieb sa stala populistická Alternatíva pre Nemecko AfD, ale i liberáli zo Slobodnej demokratickej strany FDP.

Pre SPD, ale i pre bavorskú CSU ide dokonca o najhoršie výsledky volieb od Druhej svetovej vojny. Pre CDU samotnú to zas najhorší výsledok odkedy na ich čele stojí Angela Merkel.

Hoci s výsledkami CDU/CSU spokojná byť nemôže a na nemecké pomery sú sklamaním, keďže pred štyrmi rokmi dostali 41,5% hlasov, stále získali najväčšiu časť hlasov. 33% znamená, že Angela Merkelová bude už po štvrtý raz kancelárkou.

Podľa Barbory Kollárovej z Katedry politológie UMB zohrala rolu tradičná konzervatívnosť nemeckého voliča, ktorý kancelárku Merkelovú vníma ako symbol stability. Napriek kritike má imidž političky, ktorá Nemecko úspešne vedie aj cez krízy – či už hospodársku, alebo súčasnú migračnú.

Čo tomuto imidžu ďalej prospieva je výkonnosť nemeckej ekonomiky, ktorej sa stále darí a rozpočet Nemecka ostáva v čiernych číslach.

Extrémisti v parlamente

Veľkou novinkou na nemeckej politickej scéne je vstup populistickej až extrémistickej AfD do parlamentu s nezanedbateľnými 12,6%, čo z nej robí tretiu najsilnejšiu stranu.
Marek Lenč z Katedry medzinárodných vzťahov a diplomacie hovorí, že strana a jej lídri sú príkladom politikov, ktorí sa správajú „ako kompas. Vždy sa iba obzerajú, ktorý smer je pre nich práve najvýhodnejší.“

To je v rozpore so štátnikmi ako je Merkelová, takzvanými „radarmi“, pevne hodnotovo ukotvenými a neochotnými zo svojich hodnôt ustúpiť aj za cenu straty preferencií.

Strana AfD stavia svoju rétoriku a popularitu na troch pilieroch: nacionalistickom, antiimigračnom a antiislamskom. Mnoho hlasov podľa novinára RTVS Tibora Macáka získala tým, že antiimigračnú a antiislamskú agendu prebrala od hnutia Pegida keď videla, že sa na nej dá získať. Pôvodne v nej takéto prvky chýbali, stavala skôr na kritike hospodárskej politiky EÚ.

Taktiež sa jej podarilo nielen prebrať mnoho voličov tradičných strán, ale aj zmobilizovať množstvo nevoličov.

Kollárová upozorňuje, že vstup AfD ale aj celková situácia po voľbách, kedy je v parlamente až 5 strán, je prejavom hlbšieho trendu, nakoľko nemecký stranícky systém bol tradične postavený na dvoch silných stranách a maximálne jednej „v strede“ medzi nimi.

Tradičné strany sú v kríze. Kým v minulosti socialisti a kresťanskí demokrati spoločne zobrali až 80% hlasov, v týchto voľbách to bolo len cez 50%. To vytvára 30 percentný priestor pre nové strany.

Túto krízu spôsobuje jednak pokles ich členskej základne (kým kedysi mala SDP až milión členov, dnes je to iba polovica) ale aj voličskej základne. Pre voličov sú tieto strany, ktoré boli tradičnými rivalmi a skutočnými súpermi, dnes už príliš podobné.

I predvolebný súboj vrátane diskusií ukázal, že zastávajú v mnohom takmer rovnaké postoje.

Nástrahy “jamajky”

Keďže SPD už ohlásila odchod do opozície, najpravdepodobnejšou sa zdá tzv. „jamajská koalícia“ – Zelení, FDP ktorých farbou je žltá, a kresťanskodemokratická čierna.

Podľa Macáka sú v takomto prípade najväčšie rozdiely medzi menšími stranami liberálov a zelených. Hlavnými, ktoré bude potrebné prekonať pri zostavovaní vlády, sú otázky prechodu od jadra a uhlia k obnoviteľným zdrojom energie.

Zelení totiž požadujú okamžité zatvorenie najstarších uhoľných elektrární, ktoré dnes predstavujú až 40 percent energetického mixu Nemecka. Taktiež presadzujú čo najrýchlejšie dekarbonizovanie dopravy.

Ďalšie nezhody sú možné v otázke migračnej politiky Nemecka, kde bavorskí CSU ale aj liberáli z FDP požadujú omnoho tvrdšie opatrenia, než CDU a Zelení.

Nezhody ale môžu nastať aj pri otázke reformy Európskej únie.

Čo výsledky znamenajú pre Európu?

Po zvolení Emanuela Macrona sa v EÚ hovorilo o „novom vetre zmien“. Jedným z najdôležitejších partnerov pri presadzovaní inštitucionálnej reformy je však pre francúzskeho prezidenta logicky nemecká kancelárka.

Má tá ale dostatočne silný mandát presadzovať ich? Macák o tom nepochybuje, nakoľko pri fundamentálnych otázkach zahraničnej (a európskej) politiky podľa neho panuje naprieč nemeckým politickým spektrom zhoda.

Angela Merkelová má taktiež medzinárodne silnú pozíciu. Vďaka nej a politike solidarity, ktorú presadzuje, má dnes medzinárodne Nemecko najpozitívnejší imidž od skončenia druhej svetovej vojny.

V prípade „jamajskej“ koalície je však otázne, nakoľko realistické sú Macronove vízie o ministrovi financií pre eurozónu. Liberáli z FDP avizujú, že budú určite proti.

Zaujímavé bude teda sledovať, z akej strany bude pochádzať samotný nemecký minister financií.

Celé video z diskusie


Článok vznikol na podujatí „Café Európa: Európa po nemeckých voľbách“ ktoré zorganizovalo 26. septembra 2017 Zastúpenie Európskej komisie na Slovensku spolu so Slovenskou spoločnosťou pre zahraničnú politiku (SFPA) a Nadáciou Hannsa Seidela. Diskutovali Marek Lenč (Katedra medzinárodných vzťahov a diplomacie, UMB), Barbora Kollárová (Katedra politológie, UMB) a Tibor Macák (novinár RTVS).

Pin It

Prihláste sa na odber noviniek Café Európa