Blog
Z každého podujatia vám prinášame zhnutie hlavných myšlienok, videozáznam a krátky zostrih.

Posledná tohtoročná diskusia v banskobystrickej Záhrade - CNK bola zameraná na potrebu a chápanie pravidiel v politike. Prvým hosťom diskusie bola Aneta Világi z Katedry politológie Univerzity Komenského v Bratislave, ktorá sa okrem iného venuje otázkam európskej identity a metódam v spoločensko-vednom výskume. Druhým hosťom bol Peter Terem z Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici, ktorý sa zaoberá procesmi globalizácie a integrácie. Diskusiu viedol Vladimír Bilčík z SFPA. 

Slovensko sa od obdobia, ktoré bolo charakteristické vysokou reguláciou trhu a striktnými pravidlami, pretransformovalo do obdobia, kedy sa hlavným motívom stalo hľadanie a presadzovanie slobody. Neoliberálny diškurz, sa preklenul z ekonomiky aj do politiky, kde sa sloboda stala pre mnohých lídrov akousi najvyššou hodnotou. Avšak táto ich idea sa posunula až do roviny slobody bez žiadnych obmedzení a pravidiel, čo nie je cieľom žiadneho typu demokracie. Takáto situácia zapríčinila odmietanie pravidiel zo strany občanov a zvyšovanie podpory hnutí s negatívnymi postojmi k pravidlám. V súčasnosti sa však v  spoločnosť opäť ozývajú hlasy volajúce po opätovnom nastolení právneho štátu a pravidiel, ktoré by každý dodržiaval.

7

„Sloboda bez pravidiel nie je dobrá, pretože systém bez pravidiel nemôže fungovať a nie je efektívny.“ (A. Világi)

Obchádzanie pravidiel = neodlúčiteľná časť historického dedičstva Slovákov?

Ako upozornil Terem, zdá sa, že Slovensko sa stále nevie vyrovnať s útrapami svojej minulosti, kedy človek, ktorý chcel niečo dosiahnuť, musel pravidlá obchádzať a nie ich rešpektovať. Toto myslenie pretrváva až dodnes a spoločnosti sa nedarí pretransformovať, hoci už existuje systém, ktorý vie transparentnosť zaručiť. Preto dnes nie je hlavným problémom nedostatok pravidiel, ale to, ako sa tieto pravidlá dodržiavajú.

Čo nám priniesli pravidlá medzinárodných organizácií?

Pri pohľade na členstvo Slovenska v medzinárodných organizáciách zo strany občanov, sa dozvieme, že rôzne organizácie sú vnímané veľmi odlišne. Ako vysvetlila Világi, len málokto vie, čo krajine priniesol vstup napríklad do Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD), avšak oveľa intenzívnejšie je vnímaný vstup Slovenska do Európskej únie. V procese stabilizácie pravidiel a celého systému sú vstup a ciele, ktoré Slovensko muselo naplniť, aby dovŕšilo prístupové rokovania, vnímané ako tzv. demokratická kotva nielen z pohľadu odbornej verejnosti, ale celej spoločnosti.

10

 

„Slovenský paradox“

Pre Slovensko je príznačná všeobecne pomerne vysoká podpora Európskej únie a členstva Slovenska v nej, na druhej strane má však Slovensko najnižší počet obyvateľov, ktorí sa zúčastňujú volieb do Európskeho parlamentu. Tento paradox je spojený aj s tým, že „pozitívny vzťah Slovákov k Európskej únii stojí na tzv. hlinených nohách. Čo znamená, že občania sa vyjadrujú kladne pri otázke podpory EÚ, avšak pri hlbšej diskusii o EÚ a jej pravidlách už prevláda kritika,“ dodáva A. Világi.

Pri diskusii ohľadom pravidiel EÚ je príznačný taktiež naratív, že Brusel je ten, ktorý diktuje pravidlá, ktoré sú často nelogické a neadekvátne. Ľudia dostatočne nechápu fungovanie EÚ a jej úlohy. Pred tým, ako sa Slovensko stalo členskou krajinou, bola EÚ vnímaná ako vzor a garant demokracie, no teraz, ako náhle na Slovensku niečo nefunguje, je označovaná za vinníka. Tento problém nepochopenia súvisí aj s tým, že so vstupom Slovenska do EÚ sa spájali obrovské očakávania, ktoré  ľuďom prezentovali politické elity za účelom naplnenia vlastných cieľov. Dnes ľudia napríklad nerozumejú tomu, že EÚ je nastavená tak, že v niektorých oblastiach nezasahuje do smerovania národných štátov, pretože sa štáty dohodli na ponechaní si právomocí v týchto smeroch.

18

Ako naplniť politické a ekonomické reformy reálnym obsahom?

Slovensko prešlo zmenou režimu, mnohými politickými a ekonomickými reformami, ako napríklad prechodom z plánovanej ekonomiky na trhové hospodárstvo, ale otázne je, či dokázalo uskutočniť reformu aj v myslení občanov. V tejto oblasti sa toho podľa Terema urobilo doposiaľ veľmi málo a reformy tak neboli dostatočne naplnené reálnym obsahom. „Politické elity nedokázali ľuďom doposiaľ dostatočne prezentovať to, že v krajine už existujú pravidlá, ktoré ich neperzekvujú, ale chránia a ak ich budú všetci rovnako dodržiavať, budú všetkých rovnako chrániť a zabezpečovať určitú kvalitu života, hovorí“ P. Terem.

Nereálne riešenia

Frustrácia občanov, nielen na Slovensku, je spojená s tým, že sa dôsledky globalizácie odzrkadľujú na niektorých typoch obyvateľstva veľmi negatívne a niektoré politické elity sa snažia ako „liek“ na túto situáciu prezentovať naivnú myšlienku cesty k znovuzískaniu väčšej suverenity a odmietaniu nadnárodných pravidiel. Práve o tomto je podľa Világi dôležité diskutovať a vyhnúť sa tak presadzovaniu nereálnych a nemožných riešení súčasnej situácie.

11

 

„Slovensko je krajinou citlivou na vlastnú suverenitu, pretože bolo vždy pod vplyvom inej mocnosti alebo časťou iného národa.“ (P. Terem)

Na základe tejto historickej skúsenosti je ťažké si uvedomiť, že Slovensko je teraz súčasťou spoločenstva rovnoprávnych štátov, kde má rovnakú pozíciu ako ktorýkoľvek iný štát. Práve na základe členstva sa Slovensko môže aktívne podieľať na formovaní pravidiel a toto je dôležité pripomínať a vysvetľovať.

Ako sa obaja diskutujúci zhodli, v politike sú pravidlá potrebné, ale musia byť upravené tak, aby sa s nimi konkrétna spoločnosť stotožnila a dokázala ich akceptovať a dodržiavať. Tu Slovensko čelí nespokojnosti, ktorú však nie je nutné brať len ako niečo negatívne, pretože práve nespokojnosť môže slúžiť ako stimul pre pozitívne zmeny v spoločnosti a presadzovaných pravidlách.

Zostrih z diskusie:

Pin It

Prihláste sa na odber noviniek Café Európa