Blog
Z každého podujatia vám prinášame zhnutie hlavných myšlienok, videozáznam a krátky zostrih.

Na tému Bratislavského samitu v kontexte budúcnosti Európskej únie diskutovali naši hostia Vladimír Bilčík z SFPA a Marek Lenč z Univerzity Mateja Bela. Prvú diskusiu po letnej prestávke viedol moderátor Patrik Kováč z SFPA. 

 

Marek Lenč hodnotí Bratislavský samit v pozitívnom svetle najmä pre medzinárodnú prestíž, ktoré toto podujatie prinieslo. V politickom kontexte bolo pozitívne, že sa lídri snažili demonštrovať jednotu a zhodu na niektorých témach. Vladimír Bilčík hodnotí priebeh samitu ako aj výstupy z neho pozitívne. V Bratislavskej deklarácii rezonovala ambícia oveľa lepšie komunikovať európske témy ľuďom zo strany lídrov. Avšak na tom podľa neho potrebujú lídri ešte popracovať.

5

Neformálny samit

Bratislavský samit bol špecifickým preto, že sa konal mimo Bruselu a prvýkrát bez účasti Veľkej Británie, ktorá stále je členskou krajinou Únie. Bilčík dopĺňa, že Európska rada vznikla ako neformálna inštitúcia a formalizovala sa až Lisabonskou zmluvou, kedy nadobudla právnu podobu. Európska rada sa pravidelne stretáva formálne v Bruseli, kde platia presné protokolárne postupy. V Bratislave išlo o neformálnu celodennú debatu lídrov členských štátov. Samit mal síce svoju štruktúru, ale neboli z neho formálne závery. Na konci samitu lídri prijali Bratislavskú deklaráciu ako výsledok debát neformálneho samitu. Samit bol najväčšou akciou slovenského predsedníctva v Rade EÚ, pretože sa tu stretla politická špička Únie.

Pred Bratislavským samitom sa spustila obrovská diplomatická aktivita zo strany nemeckej kancelárky Angely Merkelovej, či slovenského premiéra Roberta Fica, ale aj šéfa Európskej rady Donalda Tuska kedy absolvovali stretnutia s lídrami EÚ. Tieto stretnutia boli snahami o komunikáciu s každým, ako aj o prípravu na diskusiu počas samitu.

6

Nikdy by sme nemali Bratislavský samit, nebyť britského rozhodnutia.“ (V. Bilčík)

Odchod Veľkej Británie z Únie

Veľká Británia je stále členom Únie a dlho ním ešte zostane, ale politicky už nie je plnohodnotným členom ako pred referendom. Samit sa zvolal aj preto, aby sa stretla zostávajúca dvadsaťsedmička a debatovala o nastavení vzťahov s Britániou. Spoločným záujmom je vyriešiť situáciu občanov Británie žijúcich v Únii, ako aj situáciu občanov Únie na ostrovoch. Parametre rokovania o nastavení vzťahov Únie a Veľkej Británie sa nastavia až v procese dohody o odchode Britov z dvadsaťosmičky.

Cieľom zostávajúcich dvadsiatichsiedmich štátov je zostať spolu. Doteraz Únia riešila iba svoje rozšírenie, ktoré malo isté fázy prístupového procesu krajín do Európskej únie. Bilčík si myslí, že aj proces odchodu Británie bude postupný. Je veľmi pravdepodobné, že sa Únia dohodne s Britániou na istých prechodných obdobiach. Lenč vidí dve tendencie v súvislosti rokovaní s Veľkou Britániou. Jedna predstavuje to, aby Únia nedovolila Británii si vyberať len to dobré z nej a druhá tendencia je, že nie je dobré byť veľmi tvrdý na Britov. Väzby medzi ostrovmi a Európou sú obchodne, politicky, aj v bezpečnostnej sfére veľmi silné. Rozdiel po odchode Britov bude, že sa nastavia iné pravidlá.

19

Výsledkom rokovaní s Veľkou Britániou musí byť situácia, kde byť v EÚ má oveľa viac výhod ako v nej nebyť.“ (M. Lenč)

Obrana a bezpečnosť

Téma bezpečnosti sa odvíja čiastočne od snahy riešiť migračnú krízu, ako aj od snahy riešiť situáciu v susedstve Únie, či pocitu neistoty v súvislosti s teroristickými útokmi v Európe. Ambícia mať spoločné bezpečnostné zložky je len jednou zo zložiek tejto témy. Téma bezpečnosti a obrany rezonuje v politickej debate a aj v médiách v súvislosti so samitom v Bratislave. Paradoxom však podľa Bilčíka je, že v deklarácii alebo v cestovnej mape o tejto téme je minimum konkrétností.

Podľa Bilčíka, nikto nehovorí o budovaní spoločnej armády ako takej, ale skôr ide o budovanie spoločného veliteľstva či jednotiek, ktoré by vedeli reagovať na situáciu v susedstve. Dôležitá je aj zmena bezpečnostnej architektúry, čo súvisí aj s charakterom konfliktov v susedstve Únie (Sýria, Ukrajina, Líbya). Tieto problémy sa môžu preliať aj do európskeho priestoru, na čo momentálne Únia nie je pripravená. Lenč konštatuje, že aj nastávajúce prezidentské voľby v Spojených štátoch majú veľký vplyv na debatu o obrane a bezpečnosti v Európe. Spojené štáty sa už za posledných osem rokov Obamovej administratívy pomaly sťahovali z regiónu Európy a európski lídri sa obávajú, že po zvolení novej garnitúry bude tento trend pokračovať.

13

Proces (dez)integrácie?

Dezintegrácia už začala rozhodnutím Veľkej Británie odísť z Únie, tento proces je nezvratný. Odchod Britov prinesie mnoho zmien a bude mať vplyv na ďalší charakter integrácie. V jednotlivých skupinách štátov existujú predstavy o Únii a tie budú dôležité v ďalšej debate o budúcnosti Únie. Pokiaľ by sa mal projekt Únie udržať, potrebuje novú politickú víziu. Čisto liberálna ekonomická agenda už nedominuje z hľadiska politického konsenzu. „Jediné, čo možno vie posunúť Úniu ďalej môže byť bezprostredná hrozba,“ konštatuje Bilčík. Lenč súhlasí, že dezintegrácia sa už začala. Otázka zostáva ako k tomu pristúpi zvyšok spoločenstva. Vidí pnutia medzi integráciou a národnými štátmi. Existujú ekonomické oblasti, kde niektoré štáty chcú ísť v rámci integrácie hlbšie – napríklad zriadenie Ministerstva financií pre eurozónu, či rozpočet eurozóny. „Myslím si, že tá integrácia bude ekonomická,“ uzatvára Lenč.

17

Budúcnosť Únie

Lenč tvrdí, že takto o rok minimálne vieme, že Únia bude mať stále 28 členských krajín. Diskutujúci sa zhodujú, že v súčasnosti nastáva v Únii obdobie hľadania vízie. Tá by mohla byť jasnejšia po nemeckých parlamentných voľbách v septembri 2017. Bilčík na záver dodáva, že rovnako dôležité ako nemecké voľby budú francúzske prezidentské voľby pre ďalšie smerovanie Európskej únie.

Pin It

Prihláste sa na odber noviniek Café Európa