Blog
Z každého podujatia vám prinášame zhnutie hlavných myšlienok, videozáznam a krátky zostrih.

Krajinám západného Balkánu Európska únia sľúbila, že pokiaľ splnia všetky požiadavky, môžu sa stať členmi. Odvtedy však už prešlo 15 rokov a prístupový proces stojí. Slovenská republika dlhodobo rozšírenie podporuje, no s príchodom pracovných migrantov sa nálady verejnosti menia. Chceme ďalších Balkáncov v EÚ?

Predstaviteľov regiónu, ktorý v deväťdesiatych rokoch sužovali krvavé vojny, dokonca genocídy, si lídri EÚ pred 15 rokmi pozvali do gréckeho Solúna. Na historickom summite dostali tieto krajiny prísľub, že jedného dňa sa môžu stať členmi Únie.

O jeden a pol dekády neskôr patrí z regiónu do klubu EÚ iba Chorvátsko. Problémom sú do veľkej miery aj samotné krajiny západného Balkánu (Srbsko, Kosovo, Čierna Hora, Bosna a Hercegovina, Macedónsko a Albánsko) , ktoré si nedostatočne plnili svoje prístupové „domáce úlohy“.

Je to však iba časť obrazu, ktorý do veľkej miery dokresľuje neustále klesajúci záujem samotnej EÚ o tento región. Ide pritom o naše priame susedstvo, ktorého stabilita a demokracia je v našom  záujme.

Európska únia zažíva únavu z rozširovania. Najlepším príkladom bolo vyhlásenie súčasného šéfa Európskej komisie. J. C. Junckera, ktorý pri preberaní funkcie v roku 2014 vyhlásil, že za jeho úradovania k žiadnemu ďalšiemu rozšíreniu nedôjde.

Podľa novinára Júliusa Lörincza tento postoj taktiež spôsobil únavu a výrazný pokles podpory európskej integrácie v krajinách na Balkáne. Reformy, ktoré EÚ požaduje, sú totiž náročné a občania môžu mať právom pocit, že za ne nedostávajú sľúbené odmeny. Podľa Lörincza však stále vstup do EÚ všade podporuje väčšina ľudí.

Tento rok sa však začali veci po dlhom čase výraznejšie hýbať. Šéfka európskej diplomacie Federica Mogherini upriamuje pozornosť na Balkán už niekoľko mesiacov a v máji sa pod záštitou bulharského predsedníctva v Rade EÚ po 15 rokoch opäť konal summit EÚ – západný Balkán.

Opatrná nádej zo Sofie?

„Ako je vôbec možné, že to trvalo až dlhých 15 rokov, než sa takýto summit konečne uskutočnil?“ kladie si rečnícku otázku expert na strednú a juhovýchodnú Európu zo Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku, Tomáš Strážay.

Napriek tomu, že sme naše juhovýchodné susedstvo ponechali na okraji záujmu príliš dlho, čím sme uvoľnili priestor pre vplyv iných hráčov ako sú Rusko či Turecko, samotný summit hodnotí Strážay pozitívne.

Považuje ho nielen za dôležitý signál, že politika rozšírenia sa po únave posledných rokov opäť dostáva na stôl. Veľkým pozitívom je podľa neho aj to, že prijatá deklarácia neobsahuje iba vágne vyhlásenia, „ale je v niektorých bodoch veľmi špecifická a orientovaná na konkrétne politiky, napríklad bezpečnosť, digitalizácia, budovanie infraštruktúry.“

EÚ sa zaviazala, že bude podporovať prepojenosť so západným Balkánom aj vnútri tohto regiónu. Prepojenosť sa má zvýšiť budovaním dopravných spojení, posilňovaním energetickej bezpečnosti, digitálneho hospodárstva, podnikateľského prostredia ale aj príležitostí pre mládež. Napríklad rozpočet pre projekty Erasmus+ sa až zdvojnásobí.

Optimizmus a novú nádej zo Sofie však brzdí niekoľko aspektov. Stretnutie na protest proti účasti Kosova bojkotoval vtedajší španielsky premiér Mariano Rajoy, keďže Španielsko patrí medzi krajiny, ktoré Kosovo neuznávajú pre vlastné teritoriálne problémy s Katalánskom, ktoré sú momentálne obzvlášť horúce.

To upriamuje pozornosť na mnohé nevyriešené lokálne problémy. To, že sa však dajú urovnať, nám dnes dokazujú Grécko a Macedónsko, ktoré by do konca roka mali uzavrieť mnoho rokov trvajúci spor o meno „Macedónsko“. Bývalá juhoslovanská republika si ho zrejme zmení na „Republika Severné Macedónsko“.

Veľavravný je aj text samotnej deklarácie, v ktorom lídri EÚ jednoznačne podporujú „európsku perspektívu“ západného Balkánu. Slovám o členstve sa však zámerne vyhýbajú. To, či napríklad so Severným Macedónskom EÚ aj naozaj naštartuje prístupové rokovania, by sme sa mali dozvedieť až po ďalšom summite európskych lídrov v Bruseli na konci júna.

Sme za rozšírenie?

Slovenský europoslanec Eduard Kukan je predsedom Delegácie pri Parlamentnom výbore pre stabilizáciu a pridruženie EÚ – Srbsko a delegovaným predsedom pracovnej skupiny EP pre západný Balkán výboru AFET. Krajiny EÚ podľa neho vnímajú naliehavosť integrácie západného Balkánu aj podľa vlastnej geografickej vzdialenosti.

„Tie, čo majú k Balkánu bližšie, ako napríklad my, [rozširovanie] podporujeme, bojujeme za to. Ostatné krajiny, čím ďalej sú od Balkánu, tým je tá podpora slabšia. Majster pesimistických vyhlásení je Emmanuel Macron, ktorý keď prehovorí k rozširovaniu, to je studená, ľadová sprcha pre všetkých.“

Naopak, nemecká kancelárka Merkelová sa k rozširovaniu stavia pozitívnejšie, veľmi teda v budúcnosti zaváži hlas novších členských štátov. Aj samotný summit v Sofii bol koniec koncov iniciatívou Bulharska, ktoré práve predsedá Rade EÚ.

No je naša podpora pre rozširovanie jednoznačná a nemenná? K južným Slovanom máme kultúrne aj historicky blízko, v Srbsku tiež žije početná slovenská menšina. No keď na Slovensko prichádzajú zo Srbska a ďalších krajín ľudia za prácou, naše postoje k nim sa rýchlo menia.

Vstup týchto krajín do EÚ by im naplno otvoril brány aj na náš pracovný trh. Ten síce nových pracovníkov potrebuje, no občanom sa to nepáči a migrácia je momentálne zrejme najvďačnejšou témou pre našich populistov zľava aj sprava.

Zostanú krajinám na západnom Balkáne v EÚ nakoniec nejakí spojenci, alebo ich necháme napospas tamojším problémom?

Celé video z diskusie:


Článok vznikol na podujatí „Café Európa Žilina: Kto vyčistí špinavý vzduch na Slovensku?“ ktoré zorganizovalo 6. júna 2018 Zastúpenie Európskej komisie na Slovensku spolu so Slovenskou spoločnosťou pre zahraničnú politiku (SFPA). Diskutovali Eduard Kukan, poslanec Európskeho parlamentu, Tomáš Strážay, analytik SFPA a Július Lörincz, novinár.

Pin It

Prihláste sa na odber noviniek Café Európa