Blog
Z každého podujatia vám prinášame zhnutie hlavných myšlienok, videozáznam a krátky zostrih.

Erasmus začal pred troma desaťročiami ako skromný program výmeny vysokoškolských študentov. Dnes je to najväčší mládežnícky výmenný program na svete, vďaka ktorému i množstvo Slovákov mohlo žiť a študovať v cudzine. Ako Erasmus zmenil Európu?

Keď bol Maroš Šefčovič v rokoch 2009-2010 komisárom pre vzdelanie, oslavovali sa dva milióny účastníkov programu Erasmus. Dnes už to číslo narástlo na 9 miliónov, vrátane tisícov Slovákov. Program dnes oficiálne známy pod hlavičkou Erasmus+  je podľa Šefčoviča v súčasnosti najpopulárnejší program EÚ.

Jeden z najpôsobivejších výsledkov Erasmu je, že Európa sa stala pre mladých „ich vlastným, prirodzeným priestorom“. Pohybujeme sa po nej bez toho, aby sme mali pocit, že prekračujeme hranice a ideme do neznámeho, do cudziny. „Európa je pre nás domovom.“

Práve preto si slovenský astrofyzik Norbert Werner, ktorý sám o sebe tvrdí, že jeho kariéru Erasmus naštartoval, myslí, že by ho mal absolvovať každý študent, „nie iba zopár vyvolených.“

Nie je to iba obrovská šanca pre kariéru mladého človeka, ale posilňuje aj pocit Európanstva. „Keď má človek kamarátov z mnohých európskych krajín, vytvorí sa niečo ako pocit európskej identity.“

K tomu všetkému prispeli nielen výmeny študentov, ktoré sú najznámejším produktom Erasmu, ale aj ďalšie aktivity, ako sú mládežnícke výmeny či Európska dobrovoľnícka služba, najnovšie rozšírená o Európsky zbor solidarity. Tieto sú navyše otvorené nielen vysokoškolákom, ale aj mladším i starším ľuďom.

Ako zlepšiť Erasmus v ďalších rokoch?

I keď je Erasmus mimoriadne populárny a úspešný program, neznamená to, že na ňom nie je čo zlepšovať.

Norbert Werner sa s Erasmom zoznámil v roku 1999. Aby mohol reálne vycestovať do Holandska, musel vybaviť bilaterálnu dohodu medzi svojou univerzitou v Košiciach a vysokou školou v Utrechte. „Vybavovať som to začal v prvom a cez Erasmus som vycestoval až v štvrtom ročníku.“

Aj v roku 2017 sú podľa študentky žurnalistiky FiF UK Gabriely Čepičanovej problémy študentov, ktorí chcú vycestovať cez Erasmus, veľmi podobné. Kým Werner spomína, že Holanďania o ňom nevedeli ešte dva dni pred jeho príchodom, o Gabike sa na španielskej univerzite dozvedeli už týždeň dopredu.

Typickým problémom na slovenských školách zostávajú bilaterálne zmluvy. Bez nich je ponuka študentských mobilít malá a málo atraktívna. Nie každý študent má vytrvalosť Norberta Wernera a je ochotný takúto zmluvu so zahraničnou univerzitou, na ktorú by chcel ísť, sám vybavovať.

Ďalším typickým problémom je uznávanie kreditov zo zahraničia. Bilaterálna zmluva medzi univerzitami ešte neznamená, že budú ponúkať aj ekvivalenty povinných predmetov.

Študent v rámci Erasmu absolvuje niekoľko povinných skúšok na univerzite v zahraničí. Tie mu ale doma nemusia uznať a musí absolvovať ďalšie. Často musia študenti automaticky rátať s predĺžením svojho štúdia, čo ich stojí čas i peniaze.

Peňazí je málo

Problémom ostávajú aj financie. Werner spomína, ako jemu a jeho kamarátovi v Holandsku finančne pomohol riaditeľ výskumného inštitútu, na ktorom študovali. Samotné ubytovanie totiž vyšlo viac, než tvorilo ich mesačné štipendium.

Podľa Čepičanovej sa mnoho nezmenilo. Toto môže byť bariérou pre študentov zo sociálne slabších slabším zázemím.

Mária Gajarská Kučerová z oddelenia medzinárodných vzťahov FiF UK upozorňuje, že Európska komisia pre potreby Erasmu delí  krajiny EÚ na tri kategórie a podľa nich určuje výšku grantu.

To vytvára aj nelogické situácie. Študentom zo západu, ktorí prichádzajú napríklad do Bratislavy, postačí pri našich cenách za internát na pohodlný život aj nižší grant.

Naopak našim študentom, ktorí chcú ísť na západné univerzity, aj vyšší grant často nestačí.

Výsledkom  je relatívne nízka účasť slovenských študentov na Erasme. Napríklad na Univerzite Komenského to je iba približne 5 percent.

Nevyužitá šanca pre Slovensko?

Premeškanou šancou pre našu vlastnú krajinu nie je iba to, že do zahraničia vysielame menej študentov, než by sme mohli.

Vďaka priaznivým podmienkam k nám prichádza mnoho študentov z iných krajín. Títo mladí ľudia by sa mohli stať „ambasádormi“ Slovenska a slovenskej kultúry po celej Európe.

Mohlo by ísť o efektívnejšiu reklamu pre Slovensko, než je akákoľvek kampaň o „dobrom nápade“.

Podľa Kučerovej je však už prvý kontakt zahraničných študentov s našou krajinou na cudzineckej polícii tak negatívny, že zvyšok pobytu iba vyvažuje túto zlú skúsenosť.

Študentky z ukrajinského Mariupoľu jej hovorili, že to pre ne bol druhý najtraumatizujúcejší zážitok hneď po skúsenosti s vojnou.

Erasmus je naozaj výnimočný, nielen populárny ale aj skutočne zmysluplný projekt. Prispieva nielen študentom, ktorí sa ho zúčastňujú a môže im pomôcť naštartovať kariéru ako slovenskému astrofyzikovi Wernerovi.

Prospieva i celej Európskej únii tým, že pomáha budovať európanstvo, priateľstvo a spoločnú identitu medzi ľuďmi nášho kontinentu.

Taktiež prospieva štátom, kam študenti prichádzajú a môžu sa stať ich propagátormi vo svojej vlastnej krajine, keď sa z pobytu vrátia.

Tak ako každý program, i v prípade Erasmu je však stále čo zlepšovať. Či už v Bruseli alebo priamo na Slovensku.

Nakoľko príležitosti, ktoré ponúka, využijeme, je už iba na nás

Celé video z diskusie


Článok vznikol na podujatí „Café Európa: Ako 30 rokov Erasmu zmenilo Európu?“, ktoré zorganizovalo 28. septembra 2017 Zastúpenie Európskej komisie na Slovensku spolu so Slovenskou spoločnosťou pre zahraničnú politiku (SFPA). Diskutovali Maroš Šefčovič, Podpredseda Európskej komisie pre energetickú úniu; Norbert Werner, slovenský astrofyzik; Mária Gajarská Kučerová, oddelenie medzinárodných vzťahov, FiF UK; Gabriela Čepičanová, študentka žurnalistiky Filozofická fakulta UK v Bratislave

Pin It

Prihláste sa na odber noviniek Café Európa