Blog
Z každého podujatia vám prinášame zhnutie hlavných myšlienok, videozáznam a krátky zostrih.

Októbrová Café Európa, ktorá sa konala ako druhá v poradí v rámci Filmového festivalu Jeden svet v Bratislave, sa venovala problematike extrémizmu na Slovensku. Na diskusiu „Extrémizmus v nás“, ktorú moderoval spisovateľ Michal Hvorecký, prijali pozvanie Adam Znášik, Daniel Milo, Michal Vašečka. 

 

Adam Znášik je odborníkom v oblasti politického marketingu. Druhým hosťom bol Daniel Milo, odborník na extrémizmus z Globsec Policy Institute, a v neposlednom rade Michal Vašečka, sociológ a vysokoškolský pedagóg pôsobiaci na Masarykovej univerzite v Brne.

Extrémizmus na Slovensku

V posledných rokoch je na Slovensku možné pozorovať radikalizáciu politickej a spoločenskej situácie. Svoju rolu v tom hrajú aj sociálne siete, ktoré šíria radikálne či extrémne myšlienky medzi ľuďmi Podľa Michala Vašečku je znepokojivá ,,neschopnosť ľudí, rozlišovať pôvod a zdroje informácií.“ Nezáleží im či to prečítajú v tlači alebo v príspevku na Facebooku. Extrémistické povedomie sa šíri čoraz viac a sociálnymi sieťami čoraz rýchlejšie. Takéto správanie napokon môže značne ovplyvniť vedomie a konanie bežných ľudí.

Prečo ľudia volili ĽSNS?

Výsledky parlamentných volieb v marci 2016 dopadli tak, ako by si mnohí možno neželali a do parlamentu sa dostala aj strana Ľudová strana Naše Slovensko (ĽSNS), mnohými považovaná za fašistickú. To že ľudia volili túto antisystémovú stranu, jedných zaskočilo, iných možno ani neprekvapilo. Prečo? Na politickej scéne, pre mladých neexistuje politický subjekt, ktorý by bol pre nich zaujímavý, preto sa mnoho prvovoličov rozhodlo voliť niečo, čo je pre nich iné, mnohí z nich ani nevnímali že volili extrémistu. Pre mladých to je len niekto, kto celú situáciu vníma radikálnejšie a chce vyriešiť problém, ktorý v štáte existuje. Volili niekoho kto o problémoch hovorí nahlas a chce radikálnu zmenu systému. Tým bol práve Marián Kotleba a jeho strana ĽSNS.

,,Byť fašistom bolo v 90. rokoch hanbou, ale došli sme do bodu, kedy to hanba prestala byť.“ (Adam Znášik)

Čo je extrémizmus?

Mnohíteoretici sa zhodnú sa tom, že definovať extrémizmus by bolo náročné. Existuje totižto množstvo definícií. Michal Vašečka v diskusii spomenul, že extrémizmus je „odchýlenie sa od všeobecne uznávaných a v aktuálnej dobe akceptovaných noriem.“ Čo je však aktuálne uznávaná norma nie je celkom jasné. Extrémistom v podstate môže byť považovaný vždy ten, kto vidí svet iným spôsobom.

Prečo sa svet radikalizuje?

K radikalizácii nepochybne prichádza na celom svete, či sú to Le Penovci vo Francúzsku, Jobbikovci v Maďarsku, Hoferovci v Rakúsku alebo Kotlebovci na Slovensku. Ľudia sú sklamaní, nespokojní a chcú zmenu. V dnešnej dobe je už všetko vyskúšané a pluralitná demokracia stále nepriniesla to, čo od nej ľudia očakávali. Extrémistické politické subjekty používajú práve taktiku toho, byť aspoň viditeľne dôveryhodnou stranou, ktorú ľudia hľadajú. Pretože ľudia už viac neveria tomu, že ešte existuje nejaká politická strana, ktorá nie je nejakým spôsobom skorumpovaná. Prezentujú sa ako tí, ktorí nejdú do politiky kradnúť, no naopak, sú odhodlaní priniesť obete.

Ľudia na Slovensku, ktorí sú sklamaní z ponovembrového vývoja, čakajú niekoho kto príde a zmení, prípadne odstráni starý skorumpovaný systém.“ (Daniel Milo)

Štát a extrémizmus

Daniel Milo v diskusii uviedol jeden z mnohých príkladov, kedy štátne zložky podcenili vážnosť situácie. Ako príklad spomenul príspevok na facebookovej stránke poslanca z ĽSNS Milana Mazureka, v ktorom ospravedlňoval a spochybňoval holokaust, pričom polícia uzavrela prípad tým, že jeho výrok nie je ničím iným, ako slobodným prejavom, na ktorý má každý právo. Štát v tejto oblasti možno zlyháva, no na druhej strane je tu spoločnosť, ktorá ani nekladie žiadne požiadavky na to, aby sa s touto situáciou niečo dialo. Mnohí ich vraj považujú len za akýsi pokus, ,,bude sranda“, „netreba im klásť špeciálnu pozornosť“. Avšak hranica tolerancie sa stále posúva ďalej, preto len nátlak spoločnosti ju môže zastaviť. Ak štát nedokáže sankcionovať extrémistov, tak budú mať pocit, že môžu všetko a nebudú potrestaní.

Koniec diskusie zavŕšili otázky z publika, ktoré otvorili diskusiu o tom, ako by sa malo predchádzať mylným predstavám o tom, čo je dobré a čo zlé. Mnoho mladých ľudí má úplne obrátenú predstavu o tom, kto alebo čo je fašista, holokaust, či dokonca kto bol Adolf Hitler alebo Jozef Tiso. Práve preto by sa mal klásť väčší dôraz na vzdelávanie v oblasti histórie, aj histórie Slovenska, aby nedošlo k tomu, čo vyhlásil A. Hitler: ,,Demokraciu som porazil jej vlastnou slabosťou.“

Pin It

Prihláste sa na odber noviniek Café Európa