Predchádzajúce diskusie v Bratislave

Prežije Európska únia?

Kategória: Bratislava   |   Napísal: Tomáš Madleňák
Posledná aktualizácia: pondelok, 13. február 2017, 12:17   |   Prečítané: 949x

1„Už to nie je otázkou možnosti, ale iba otázkou času.“ vyhlásila kandidátka na francúzsku prezidentku Marine le Pen o budúcom rozpade Európskej únie. Je koniec Európskeho projektu naozaj nevyhnutný? Aká hlboká je jeho kríza a aké sú jej základné príčiny?

 


(celé video na konci článku)

Spoločnosť, ktorá sa zišla v utorok 7. februára v bratislavskom klube KC Dunaj bola podstatne optimistickejšia – väčšina publika i všetci na pódiu verili, že EÚ nakoniec prežije.

prezijeEU
(Výsledky hlasovania cez Sli.do)

 

Vonkajšie hrozby

Situácia však nie je jednoduchá. To dokazuje aj naliehavý tón listu, ktorý Donald Tusk poslal ostatným európskym lídrom pred Maltským summitom. Venoval sa v ňom práve otázke budúcnosti únie. Podľa Tuska EÚ a jej jednotu ohrozujú vnútorné, ale aj vonkajšie hrozby.

Vonkajšími hrozbami sú najmä Rusko, Čína, islamský radikálny terorizmus, ale aj USA pod vedením nového prezidenta Donalda Trumpa.

„Ak dnes predseda Európskej rady pomenuje Spojené štáty americké, spoločne s Ruskom, Čínou a islamským fundamentalizmom, ako jednu z kľúčových hrozieb, tak sme vo vážnej situácii,“ upozorňuje akademik Jozef Bátora. „USA boli od začiatku integračného procesu kľúčovým partnerom.“ NATO, v ktorom Spojené štáty vždy zohrávali a naďalej zohrávajú kľúčovú úlohu, sa stalo neodmysliteľným prvkom zabezpečujúcim bezpečnosť a stabilitu na kontinente. Nová administratíva však záväzok v rámci Severoatlantickej aliancie spochybnila, a prezident  slovne napadol i samotnú úniu.

Môže sa v tejto situácii USA stať nepriateľom, vďaka ktorému sa EÚ zomkne? „Možno áno, no bude veľkým paradoxom, ak Donald Trump bude tým faktorom, ktorý nás zjednotí a donúti nás uvedomiť si význam únie.“ hovorí šéfredaktorka portálu EurActiv.sk Zuzana Gabrižová.

Vonkajších nepriateľov navyše už máme, no rozhodný spoločný postup chýba. Islamský terorizmus a vojna na Blízkom východe vytvárajú vnútri EÚ naopak štiepenia. Vedúci zastúpenia EK na Slovensku Dušan Chrenek pripomína, že v súčasnosti je ohrozený najmä voľný pohyb a Schengen, čo s terorizmom, radikalizmom a utečeneckou vlnou súvisí. „Ale práve v tejto oblasti musíme spolupracovať a lepšie to zvládať." Podľa Bátoru nám však často chýba i základná zhoda a jednotnosť v tom, „že máme v rámci dvadsať sedmičky postupovať spoločne.“

Vnútorná slabosť

Vonkajšie hrozby a tlaky by zrejme mali malú šancu ohroziť Európsky projekt, pokiaľ by ten sám nemal vlastné, vnútorné problémy. Zuzana Gabrižová si myslí, že tieto sú pre prežitie EÚ najväčšou hrozbou. Schopnosť únie ovplyvňovať a čeliť vonkajším výzvam totiž nevyhnutne závisí od toho, ako sa dokáže vysporiadať s tými vnútornými.

Spomedzi nich musíme zaostriť predovšetkým na nárast radikálnych, extrémistických a populistických hnutí. Ak aj nemajú priamo v programe vystúpenie z EÚ, politika viacerých lídrov v rámci V4 ohrozuje samotnú pointu únie. Je prijateľné, aby v členských štátoch Poľsku a Maďarsku vládol nedemokratický režim, v ktorom nie je rešpektovaná deľba moci a vláda zákona? „Ak toto necháme ísť do stratena, tak ten projekt je z môjho pohľadu irelevantný,“ hovorí Zuzana Gabrižová. Možnosti, ako to zmeniť, sú však limitované. V prípade spustenia procedúry, v ktorej by mohli byť tieto krajiny za nedodržiavanie základných demokratických pravidiel potrestané, sa vedia podržať navzájom. Je pri nej totiž potrebný jednohlasný súhlas všetkých členských štátov.

Dezintegrácia pritom klíči aj z populizmu v menšej miere. Takmer vo všetkých krajinách  sa dnes nájdu politici, ktorí žiadajú presun kompetencií z Európskej na národnú úroveň.

„Keď sa ale pýtam, aké konkrétne kompetencie majú byť teda prenesené, počúvam iba hlúposti o zakrivení uhoriek.“ poznamenal Dušan Chrenek a dodáva, že konkrétne politiky nám ukazujú, ako naopak potrebujeme viac Európy a integrácie.

akorpezit
(Výsledky hlasovania cez Sli.do)

Konkrétne úspechy, či už je to zrušenie roamingových poplatkov, alebo celkový ekonomický rast, aký štáty v únii v súčasnosti prežívajú, však očividne nestačia. Základný problém Európskej únie sa zrejme skrýva inde. Očividne to nie je jej nefunkčnosť. Ani nedostatočná komunikácia jej úspechov. Spočíva v nedostatočnom stotožnení sa veľkých častí populácie s tým, čo EÚ znamená na omnoho základnejšej úrovni. Že EÚ je, slovami Z.Gabrižovej, „prihlásením sa ku civilizačnému geopolitickému projektu.“

Na rázcestí

Jozef Bátora súhlasí, že EÚ je civilizačný projekt, ktorý stojí predovšetkým na hodnotách slobody, demokracie a mieru v Európe. Tým je však podľa jeho slov skôr anti-geopolitický – nesmeruje ku vytvoreniu svojej zóny vplyvu skrze vojenskú moc, ale šírením svojich hodnôt. Avšak EÚ sa dnes nachádza v prostredí, kde sa jej susedia snažia znovu zadefinovať svoje geopolitické zóny vplyvu a kontroly práve silou.

Šírenie propagandy a dezinformácií je rovnako silovým a agresívnym aktom, ako priame nasadenie vojsk. Podľa vnútorného stavu EÚ sa dá povedať, že azda ešte agresívnejším. Brániť sa voči nemu nám však EÚ nepomôže. „Nie je šanca, aby toto za nás vyriešil Brusel.“ priznáva Dušan Chrenek. Brusel nám totiž nemôže prikázať reformovať naše školstvo. Ani učiť nás o tom, ako EÚ funguje a čím vlastne je. Bez základných vedomostí a znalostí budeme voči dezinformáciám zvonka, ale i populizmu zvnútra, vždy zraniteľní.

Zázam z diskusie


Článok vznikol na podujatí „Café Európa: Prežije EÚ?“ ktoré zorganizovalo 7. februára 2017 Zastúpenie Európskej komisie na Slovensku s pomocou slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku. Diskutovali vedúci Zastúpenia Európskej komisie Dušan Chrenek, akademik pôsobiaci na Katedre politológie na Univerzite Komenského Jozef Bátora, a šéfredaktorka informačného portálu o EÚ EurActiv.sk Zuzana Gabrižová.

logo

© 2015 Café Európa