Blog
Z každého podujatia vám prinášame zhnutie hlavných myšlienok, videozáznam a krátky zostrih.

Slovenskí školáci podľa prieskumov zaostávajú oproti okolitým štátom v čitateľskej gramotnosti a kritickom myslení. Prečo je to tak? Odpoveď väzí v tom, kto a ako školil ich učiteľov.

Pri vlaňajšom celoslovenskom testovaní piatakov mali žiaci najväčší problém s otvorenými úlohami, pri ktorých museli sformulovať krátku odpoveď, a ďalej so zložkou „komunikácia a sloh“. V testoch PISA z roku 2015 zas tretina testovaných žiakov nepreukázala ani najzákladnejšie čitateľské zručnosti. Slovensko je čitateľskej gramotnosti dlhodobo pod priemerom štátov OECD.

„Výsledky štúdie PISA považujú žiakov s nedostatočnou, nízkou úrovňou čitateľskej gramotnosti za rizikovú skupinu obyvateľstva, ktorá bude v budúcnosti pre spoločnosť príťažou, pretože bude vyžadovať zvýšené náklady na sociálnu a zdravotnú starostlivosť. Čím dlhšie bude tento problém zanedbávaný, tým viac bude spoločnosť finančne zaťažovať,“ dočítame sa v oficiálnej správe k výsledkom testovania PISA z pera štvorice slovenských autorov.

Aká je realita v školách

Ako sú teda žiaci z hľadiska čitateľskej gramotnosti pripravení pri vstupe na strednú školu? „Zo základných škôl vychádzajú tak, že v podstate nerozumejú textu,“ okomentoval výsledky testovania Juraj Čokyna počas diskusie Café Európa v Košiciach. Dva roky učil na základnej škole v rámci programu Teach for Slovakia. Čitateľskú gramotnosť definuje ako schopnosť vybrať si časti textu a vedieť s nimi ďalej pracovať.

Zuzaná Tkáčová učí na gymnáziu. V slovenských školách je podľa nej veľmi malý priestor na diskusiu žiakov s učiteľmi. Kladenie otázok a diskusiu pritom považuje za kľúčové pri kritickom myslení. „V profiloch absolventov stredných škôl nájdete, že títo ľudia sú schopní diskutovať, prezentovať a argumentovať. Ja sa ale pýtam, kedy sa to mali naučiť? V ktorom okamihu sme im na to vytvorili priestor?“

Namiesto učiteľov by podľa Zuzany Tkáčovej a Juraja Čokynu mali v triedach viac zaznievať hlasy žiakov a študentov. Napríklad ich povzbudzovať, aby kládli otázky a snažili sa obhajovať svoje názory. „Sú naučení nepýtať sa. Hanbia sa, že položia hlúpu otázku. Učiteľ musí vytvoriť takú atmosféru, aby sa nebáli,“ priblížila z vlastnej praxe Zuzana Tkáčová.

Všetko sa začína pri učiteľoch

Akonáhle hodnotíme výsledky žiakov, mali by sme sa pozrieť aj na ich učiteľov a inštitúcie, kde získali vzdelanie. Podľa odborníkov sa systematicky neučia ako deti a mládež viesť ku kritickému mysleniu, či im vštepovať úzko súvisiacu mediálnu gramotnosť. Veľakrát potom zostáva na učiteľoch, aby si znalosti dopĺňali svojpomocne.

Kým žiaci sa neraz boja klásť otázky, Zuzana Tkáčová opísala, že učitelia sa zas boja učiť iným spôsobom. Majú podľa nej strach, že ak dajú žiakom väčší priestor, stratia autoritu a nezvládnu udržať v triede poriadok. Tiež čelia tlaku kolegov, ak chcú učiť úplne iným spôsobom.

Logicky vyvstáva otázka, prečo učitelia tieto znalosti nemajú a inovácie sú skôr výnimkou. Juraj Čokyna neskrýva pesimizmus a je presvedčený, že úplne zlyháva systém vzdelávacích inštitúcií, ktoré podliehajú ministerstvu školstva. „Nefungujú vôbec. Nemajú ani ambíciu merať a vyhodnocovať kvalitu vzdelávacích kurzov pre učiteľov. Veľakrát ich robia ľudia, ktorí nemajú pedagogickú prax.“

Ako na reformu školstva

Akúkoľvek reformu je podľa Juraja Čokynu a Zuzany Tkáčovej potrebné začať zmenou vzdelávania učiteľov. Práve oni potom dostávajú reformné kroky do praxe. Navrhujú reformu metodických vzdelávacích inštitúcií, aby ich úlohu už nesuplovali mimovládne organizácie. Juraj Čokyna sa naučil veľa v programe Teach for Slovakia. „Každý jeden z nás mal mentora, chodil na naše hodiny a podrobne sme sa s ním radili, ako sa zlepšiť. Toto je niečo, čo by každému učiteľovi veľmi pomohlo.“

Od zmeny prípravy učiteľov si sľubuje interaktívnejšiu výuku, pri ktorej platí, že na hodine by malo byť viac počuť žiakov ako učiteľa. Odmieta systém duálneho vzdelávania, ktorý študentov pripravuje na konkrétny sektor oblasť budúceho zamestnania. Môže to spôsobiť ťažkosti pri hľadaní novej práce - ak zamestnávateľ zo Slovenska odíde, alebo manuálnu prácu nahradia roboty, či počítače.

„Moja generácia sa bude musieť pripraviť na to, že budeme mať počas života napríklad päť rôznych prác. Niekoľkokrát za život sa zrejme budeme musieť vrátiť do školy a učiť sa niečo nové, preto by sme v deťoch nemali zabíjať vzťah k učeniu, čo na Slovensku robíme,“ zhrnul víziu blízkej budúcnosti.

Niektoré školy už samy začali meniť spôsob vyučovania nezávisle na pripravovanej reforme ministerstva školstva. Jedným z príkladov je aj učiteľka roka 2018 Zuzana Tkáčová. „Ja viem učiť vedomosti aj prostredníctvom kritického myslenia. Trvá to trošku dlhšie, ale tie vedomosti sú lepšie zafixované, pretože dieťa si ich osvojí na základe vlastných otázok a uvažovania.“ Propaguje bádateľský systém. Študenti pri ňom sami zisťujú viac o učive a formulujú hypotézy, ktoré potom prezentujú.

Celé video z diskusie:


Článok vznikol na podujatí “Učia školy kritickému mysleniu?”, ktoré zorganizovalo 30. apríla Zastúpenie Európskej komisie na Slovensku v spolupráci so Slovenskou spoločnosťou pre zahraničnú politiku (SFPA). S Jurajom Hajkom diskutovali učitelia Juraj Čokyna a Zuzana Tkáčová, a tiež novinár a publicista Martin Leidenfrost.

Pin It

Prihláste sa na odber noviniek Café Európa