Blog
Z každého podujatia vám prinášame zhnutie hlavných myšlienok, videozáznam a krátky zostrih.

Debaty o tom, či Slovensko patrí na východ, alebo na západ, sa periodicky znova vynárajú od rozdelenia Československa.

Sme kultúrnou súčasťou východu? Hovoríme jazykom, ktorý sa radí medzi slovanské, no sme súčasťou západných medzinárodných štruktúr. Podarilo sa nám zbaviť sa komunistickej strany aj s jej vedúcou úlohou i Mečiara a následne vybudovať liberálnu demokraciu západného typu. No zvnútra ju rozkladá oligarchia východoeurópskeho typu. Kam teda patríme?

Súčasť všeslovanského spoločenstva?

Jedným z hlavných argumentov tých, ktorí sú presvedčení, že Slovensko by malo patriť na východ, je všeslovanská vzájomnosť. Presvedčenie, ktoré formuloval už Ľudovít Štúr vo svojom diele „Slovanstvo a svet budúcnosti“, že slovanské národy budú slobodné iba vtedy, keď sa spoja s veľkým bratom  na východe – Ruskom.

To, že sme kultúrne súčasťou slovanského sveta, je však jedna vec. Politická realita je už niečím iným. Predstavy o všeslovanstve historicky búrali konflikty Ruska s Poľskom, od tretieho delenia Poľska po druhú svetovú vojnu. Ale aj v konfliktoch sprevádzajúcich rozpad bývalej Juhoslávie sa navzájom vyvražďovali Slovania – Chorváti, Srbi, aj Bosniaci. Dokonca aktuálne prebieha vojenský konflikt medzi dvoma slovanskými národmi, Rusmi a Ukrajincami.

Vedúci Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku, Ladislav Miko, taktiež hovorí o politickej realite vnútri EÚ. „Aké my máme vzťahy s inými slovanskými národmi?“. Reálne najbližšími spojencami Slovenska sú v rôznych témach buď naši susedia z V4, prípadne Nemecko. Žiadnu veľkú politickú spoluprácu založenú na slovanstve nevidí.

Podľa riaditeľa Výskumného centra Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku Alexandra Dulebu je koncept všeslovanstva, ako ho vo svojej knihe popísal Štúr – mimochodom, napísal ju po nemecky, v ruštine vyšla začiatkom 20. storočia a po slovensky dokonca až v 90tych rokoch – historickou fabuláciou.

„My Slováci sme si vymysleli naše vlastné Rusko, ktoré sa stalo súčasťou našej národnej identity, ale ktoré nikdy neexistovalo v realite.“ Toto vzniklo ako reakcia na porážku po revolúcii meruôsmeho roku, avšak Rusko samotné sa ako veľký slovanský brat a ochranca nikdy necítilo a vládcovia Ruska sami nikdy tento koncept nechápali ani neprijali.

Čo je to „západ“?

Duleba s Mikom sa teda zhodnú, že Slovensko by teda malo patriť na západ. Čo to ale je, „západ“? Počas studenej vojny bola hranica i epicentrá „západu“ aj „východu“ jasné, dnes hranicu nemožno nakresliť tak jednoznačne.

Čo oddeľuje západ od východu? Je to rozdiel medzi západnou a východnou cirkvou, vplyvom Ríma a Byzancie, neskôr Moskvy? Písomným prejavom v cyrilike alebo latinke?

Podľa takýchto kritérií by sme mali byť jasne súčasťou západu, no napriek tomu sme do roku 1989 boli celkom jednoznačne východom.

Podľa Dulebu to, čo dnes naozaj odlišuje západ od východu, je sloboda. Skutočná, politická sloboda. To, že žijeme v skutočnej demokracii, kde si môžeme vo voľbách sami vybrať, koho budeme voliť.

Fasáda slobodných volieb existuje aj na východ od nás, no spoľahlivým lakmusovým papierikom je to, či už mesiace pred voľbami presne vieme, ako dopadnú. Ak áno, niečo nie je v poriadku.

Toto, možno ešte viac než členstvo v EÚ či NATO, z nás robí západ. Avšak zároveň to znamená, že „západ“ a „východ“ nie sú dané a nemenné charakteristiky a tak, ako sme už svoje zaradenie zmenili raz, môže sa to stať opäť. Napriek tomu, že u nás (zatiaľ) fungujú demokratické inštitúcie, zjavne zároveň popri tom trpia typicky „východnými“ chorobami, ako je korupcia, rodinkárstvo, arogancia moci a mocných, neúcta k odbornosti a vzdelaniu.

To všetko môže nakoniec viesť k tomu, že budeme opäť patriť „na východ“, no nebude to také slávne, ako si to súčasný zástancovia takého smerovania predstavujú. Pri pohľade za naše južné hranice nám musí byť jasné, že táto hrozba je reálna.

Celé video z diskusie:


Článok vznikol na podujatí „Café Európa: Patríme na východ alebo na západ“, ktoré zorganizovalo 13. novembra 2018 Zastúpenie Európskej komisie na Slovensku (ZEK v SR) spolu so Slovenskou spoločnosťou pre zahraničnú politiku (SFPA). Diskutovali Ladislav Miko, vedúci ZEK v SR a Alexander Duleba, riaditeľ SFPA. Moderoval Tomáš Madleňák.

Pin It

Prihláste sa na odber noviniek Café Európa